Výchova podľa Kim Čong-una. Stredoškolákov môžu aj popraviť, ak sledujú zakázané filmy
Môže za sledovanie filmu či počúvanie hudby hroziť poprava? V demokratickom svete niečo nepredstaviteľné, ale v Severnej Kórei realita. Podľa nových svedectiev, ktoré zverejnila organizácia Amnesty International, siaha komunistický režim v tejto krajine až k najvyšším trestom, ak ľudia pozerajú filmy a seriály z "kapitalistickej" Južnej Kórey. Rovnako riskantné je počúvať "západne" piesne. Poprava pritom hrozí nielen dospelým, ale aj mládeži.
Severokórejský diktátor Kim Čong-un a jeho dcéra Kim Ču-e (vľavo pri stole) v decembri 2025
„Tieto svedectvá ukazujú, že Severná Kórea presadzuje dystopické zákony, ktoré znamenajú, že sledovanie juhokórejského televízneho programu vás môže stáť život – ak si nemôžete dovoliť zaplatiť,“ uviedla o tom zástupkyňa regionálneho riaditeľa Amnesty International Sarah Brooksová.
Správa organizácie vychádza z vlaňajších rozhovorov s 25 severokórejskými utečencami. Jedenásť z nich emigrovalo v rokoch 2019 a 2020, pričom väčšina z nich mala v čase úteku 15 až 25 rokov.
Video
Vojnová loď KĽDR sa pri spúšťaní na vodu rozbila. Kim Čong-un sa prizeral a zúril
Počas slávnostného spustenia novej severokórejskej vojenskej lode triedy na vodu došlo k vážnej nehode. Vodca KĽDR Kim Čong-un to označil za „trestný čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, ktorú nemožno tolerovať“.
Zdroj:
ta3
Ako priznali, obľube televíznej a hudobnej tvorby z Južnej Kórey nedokáže zabrániť ani strach, ktorý medzi obyvateľmi šíri diktatúra „milovaného vodcu“ Kim Čong-una. Nahrávky do krajiny väčšinou pašujú na USB kľúčoch zo susednej Číny.
Populárne sú predovšetkým juhokórejské seriály Láska padá z neba, Deti slnka či Squid Game, ktoré uspeli už aj vo svete. Zo západnej hudby sa počúva najmä tzv. K-pop, napríklad juhokórejská chlapčenská skupina BTS.
Rozširovať, sledovať či počúvať zakázané diela však znamená zahrávať sa so smrťou. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), ako sa režim oficiálne nazýva, ich totiž považuje za „prehnitú ideológiu, ktorá paralyzuje revolučné zmýšľanie ľudu“.
Zákon o protireakcionárskom myslení a kultúre z roku 2020 za to stanovuje tvrdé tresty. Za sledovanie alebo držbu juhokórejských filmov či hudby hrozí päť až pätnásť rokov nútených prác, za šírenie veľkého množstva takého materiálu alebo premietanie skupinám až trest smrti.
Ani to však ľudí neodradilo. Rádio Slobodná Ázia napríklad v novembri 2021 informovalo, že v Severnej Kórei popravili muža, ktorý tam pašoval a predával nahrávky seriálu Squid Game. Prísne tresty dostali aj tí, čo ich od neho kúpili.
Zo siedmich stredoškolákov, ktorých pristihli pri sledovaní programu, jedného odsúdili na doživotie a zvyšných na päť rokov nútených prác. Za ich previnenie a „zlú výchovu“ pykali aj učitelia. Buď ich vyhodili zo školy, alebo preložili do nejakého zapadákova.
Tvrdý postup proti mládeži nie je výnimočný. Ako v júli 2024 hlásili spravodajské agentúry v Južnej Kórei, v KĽDR vraj verejne popravili až 30 mladistvých, pretože sledovali juhokórejské seriály.
A keďže verejné popravy slúžia i na „prevýchovu“ či odstrašenie ostatných, je bežné, že sa na nich musia zúčastniť aj bežní ľudia vrátane žiakov základných či stredných škôl. Čche Subin čosi podobné zažila už pred deviatimi rokmi v meste Sinuidžu na severozápade krajiny pri čínskych hraniciach.
„Úrady všetkým prikázali, aby šli a desaťtisíce ľudí z mesta sa zhromaždili, aby to videli,“ opísala pre Amnesty International. „Popravujú ľudí, aby nám vymývali mozog a vychovali nás,“ dodala. Iní opisovali, ako aj školy nariaďovali študentom účasť na popravách.
„Keď sme mali 16, 17 rokov na strednej škole, brávali nás na popravy,“ prezradila Kim Undžu. „Ľudí popravovali za sledovanie alebo šírenie juhokórejských diel. Je to ideologická výchova: ak sa pozeráte, stane sa to aj vám,“ vysvetlila.
Severná Kórea je však skorumpovanou krajinou, a preto zákony neplatia pre všetkých. Kto má majetok či správne konexie, dokáže sa za úplatok trestu vyhnúť alebo mu ho aspoň zmiernia.
„Ľudí chytia za rovnaký čin, no trest závisí výlučne od peňazí,“ zdôraznila Čche Subin, ktorá z vlasti ušla v roku 2019. „Ľudia bez peňazí predávajú svoje domy, aby získali päť- alebo desaťtisíc dolárov, ktoré im pomôžu dostať sa z prevýchovných táborov,“ priblížila.
Dvadsaťosemročný Kim Čunsik zase povedal, že kým pred siedmimi rokmi opustil KĽDR, trikrát ho prichytili pri sledovaní juhokórejských seriálov, ale trestu sa vždy vyhol.
„Ak prichytia stredoškolákov a ich rodina má peniaze, zvyčajne vyviaznu s napomenutím. Ja som nedostal žiadny trest, lebo sme mali konexie,“ zdôveril sa.
Horšie vraj dopadli traja kamaráti jeho sestier zo strednej školy, ktorým za sledovanie juhokórejských programov uložili dlhoročné tresty v pracovných táboroch, pretože ich rodiny nemali peniaze na úplatky.
Súvisiace články
Svet | pred 2 rokmi | 75
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.