Samit EÚ: Fico žiada okamžité riešenie vysokých cien energií, von der Leyenová chce na záchranu trhu použiť bilióny z našich úspor

Plán za desať biliónov

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po skončení rokovaní oznámila, že v marci predloží akčný plán na prehĺbenie jednotného trhu. „Jedna Európa, jeden trh,“ vyhlásila s tým, že prehĺbenie trhu uľahčí firmám pôsobenie naprieč Úniou. Prekvapivým bodom jej plánu je však mobilizácia európskych úspor, ktoré v objeme až desať biliónov eur podľa jej slov „bez úžitku ležia na účtoch“ občanov.

Cieľom komisie je tieto „mŕtve“ peniaze z bankových účtov rozhýbať a cez investičnú úniu ich pretlačiť priamo do financovania európskych podnikov. Šéfka komisie zároveň naznačila, že ak sa nepodarí dosiahnuť zhodu všetkých 27 krajín, Únia by mohla v projektoch pokračovať s menšou skupinou štátov. To by v praxi znamenalo tzv. dvojrýchlostnú Európu, čo by však mohlo viesť k prehĺbeniu rozdielov medzi členskými štátmi a oslabeniu jednoty celého bloku.

Hrozba kultúrneho skanzenu

Slovenský premiér Robert Fico označil za najzávažnejší problém, ktorý musí Únia riešiť okamžite, práve vysoké ceny elektriny. „Privítal som, že existuje zhoda minimálne pokiaľ ide o urgentnosť,“ uviedol Fico. Ako príklad negatívnych dopadov spomenul spoločnosť Slovalco, ktorá kvôli drahým energiám musela zavrieť výrobu a EÚ teraz dováža hliník z Číny namiesto toho, aby ho vyrábala doma.

Podľa Fica sa Európska komisia ocitla pod tlakom, no v zásadné systémové zmeny, ktoré by ceny v Európe zrovnoprávnili, príliš neverí. „Minimálne sme dnes všetci odišli so samitu s tým, že ak niečo neurobíme s cenami elektrickej energie, tak urobíme z Európskej únie kultúrny skanzen, ktorý budú navštevovať bohatí Číňania,“ uzavrel slovenský predseda vlády s tým, že jediným konkrétnym návrhom bol tzv. dekapling – teda legislatívne oddelenie cien plynu od cien elektriny pri ich stanovovaní.

Kritika emisných povoleniek

Kritika sa zniesla aj na systém emisných povoleniek (ETS 1), ktoré podľa lídrov umelo zdražujú výrobu. Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že systém sa stal obeťou špekulantov a bánk. Poukázal na to, že kým predpovede EK na rok 2025 rátali s cenou 26,50 eur za povolenku, realita sa pohybuje okolo 85 eur. „Za mňa tá bilancia európskeho priemyslu je mínus 159 miliárd eur,“ vyčíslil Babiš.

Robert Fico ho v tejto kritike podporil a navrhol zavedenie štvor- až päťročných „prázdnin“ pri emisných povolenkách. Zdôraznil, že mechanizmus ETS 1, ale aj rozšírený systém ETS 2 týkajúci sa dopravy a bývania, je v súčasnej krízovej dobe nevhodný. „Tento systém bol zavedený v nevhodnom čase. Krajiny V4 chcú systém ETS 2 definitívne zrušiť alebo odložiť aspoň do roku 2030, kým sa situácia nezastabilizuje,“ upozornil slovenský premiér. Podľa neho by zastavenie implementácie týchto systémov na niekoľko rokov umožnilo firmám „nadýchnuť sa“ a stlačiť ceny elektriny nadol.

Andrej Babiš zároveň apeloval na ochranu jadrovej energetiky a otvoril tému spaľovacích motorov. Zákaz ich výroby označil za nezmyselnosť a navrhol pokračovať vo výrobe „normálnych áut“, v ktorých má Európa historickú investičnú výhodu. „U elektrických áut nemáme šancu konkurovať Číne,“ varoval český premiér.

Fico v tomto kontexte kritizoval aj súčasné nastavenie právomocí v Únii, pričom vyzdvihol iniciatívu rakúskej strany. „Momentálny stav, kedy sme úplne závislí od toho, čo predloží Európska komisia, nie je celkom dobrý,“ uviedol premiér. Poukázal na to, že Európska rada ako najvýznamnejší politický orgán nemá možnosť návrhovej iniciatívy, čo by si však vyžadovalo nerealizovateľnú zmenu základných zmlúv o Únii.

Zdôraznil tiež, že Európa potrebuje „energetické diaľnice“ a prepojenie jednotlivých trhov, čo si vyžiada obrovské investície najmä v regióne strednej Európy. „Budeme sa snažiť presviedčať kolegov, že je to správna cesta,“ dodal Babiš v súvislosti s blížiacim sa marcovým samitom o jadre v Paríži, kde chce pokračovať v tlaku na uznanie jadra ako rovnocenného zdroja k obnoviteľným energiám.

Pocit naliehavosti

Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdili, že v Únii panuje „pocit naliehavosti“ a potreba konať rozhodne. „Európska únia musí jednať rýchlo a rozhodne. A tento záväzok dnes všetci účastníci jednomyselne zdôrazňovali,“ vyhlásil Merz.

Lídri diskutovali aj o zjednodušovaní regulácií a vytvorení takzvaného 28. režimu, ktorý by startupom umožnil podnikať v celej EÚ podľa jednotných pravidiel bez zbytočnej byrokracie. Predseda Európskej rady António Costa doplnil, že všetci súhlasili aj so zjednodušením pravidiel pre slučovanie veľkých spoločností v strategických sektoroch, ako sú napríklad telekomunikácie, aby dokázali lepšie konkurovať globálnym hráčom.