Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Netanjahu pri stretnutí s Witkoffom povedal, že Iránu nemožno dôverovať. Počet zatknutých v Iráne po protestoch presiahol 50.000
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pri stretnutí s vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom vyhlásil, že Iránu, s ktorým sa chystajú USA tento týždeň rokovať, nemožno dôverovať. Jasne sa tiež vyslovil proti akejkoľvek účasti Palestínskej samosprávy v povojnovej správe Pásma Gazy.
Na základe 20-bodového mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy bude túto palestínsku enklávu po vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas dočasne spravovať technokratický palestínsky výbor pod dohľadom a kontrolou Rady mieru. Na čele 15-členného výboru založeného 16. januára stojí bývalý námestník ministra dopravy Palestínskej samosprávy Alí Šaas.
Úloha samotnej Palestínskej samosprávy v správe Gazy je však nejasná. Plán počíta s tým, že každodenné záležitosti enklávy budú riešiť palestínski technokrati, dokým Palestínska samospráva nedokončí svoj reformný program.
Witkoff s rukou na srdci u Putina
Steven Witkoff, emisár amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade.
Izrael trvá na tom, že ani Palestínska samospráva, ani Hamas by sa nemali podieľať na spravovaní povojnovej Gazy. Izraelský premiér na schôdzke s Witkoffom tiež zopakoval požiadavku na odzbrojenie Hamasu, demilitarizáciu Pásma Gazy, ako aj „splnenia vojnových cieľov“ ešte pred obnovou územia.
Netanjahu a Witkoff sa stretli niekoľko dní pred rokovaniami medzi USA a Iránom, ktoré sú naplánované na piatok. Podľa pôvodných informácií sa mali uskutočniť v Istanbule, miesto konania je ale ešte predmetom diskusií a Irán podľa portálu Axios požaduje, aby sa rozhovory konali v Ománe a v bilaterálnom formáte, teda bez účasti arabských a moslimských krajín.
Z vyhlásenia kancelárie izraelského premiéra vyplýva, že Netanjahu tlmočil americkému vyslancovi postoj Izraela, že Irán opakovane dokázal, že jeho sľubom nemožno veriť.
Trump nalieha na Irán, aby uzavrel novú dohodu o svojom jadrovom programe. Opakovane mu pohrozil vojenskými údermi pre brutálne potlačenie protivládnych protestov, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali tisíce obetí. USA do regiónu tiež nasadili lietadlovú loď USS Abraham Lincoln a ďalšie vojenské prostriedky.
Ulice v plameňoch, tisíce mŕtvych. Irán pripomína vojnovú zónu
Nemenovaný americký predstaviteľ podľa Axiosu však tvrdí, že to je v skutočnosti Izrael, kto chce na Irán zaútočiť, no Trump s tým nesúhlasí. Šéf Bieleho domu „to naozaj nechce urobiť“, citoval Axios vysokopostavený zdroj z USA.
Rokovania medzi USA a Iránom budú v piatok v Ománe
Jadrové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom sa uskutočnia v piatok v Ománe, uviedli v stredu viaceré iránske médiá.
O termíne a mieste rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom informovali polooficiálne iránske tlačové agentúry ISNA a Tasním, ako aj agentúra Student News Network.
Omán doposiaľ bezprostredne nepotvrdil, že bude tieto rokovania hostiť, predtým sa však v tomto sultanáte uskutočnili viaceré kolá jadrových rozhovorov medzi Iránom a USA.
USA nepotvrdili miesto ich konania. Biely dom však podľa vlastných vyjadrení očakáva, že sa rokovania uskutočnia aj po utorkovom zostrelení iránskeho dronu Spojenými štátmi a pokuse Iránu zastaviť loď plaviacu sa pod vlajkou USA.
Prioritou americko-iránskych rokovaní bude predísť konfliktu a znížiť napätie na oboch stranách, povedal predtým pre agentúru Reuters nemenovaný iránsky predstaviteľ. Podotkol zároveň, že na rokovania dostala pozvanie aj skupina regionálnych mocností vrátane Pakistanu a Spojených arabských emirátov.
HRANA: Počet zatknutých v Iráne po protestoch presiahol 50.000
Aktivisti z americkej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) uviedli, že počet zatknutých Iráncov v súvislosti s nedávnou vlnou protestov je najmenej 50.834. Ešte začiatkom týždňa pritom uvádzali, že bezpečnostné sily zadržali takmer 42.000 ľudí.
Organizácia aktuálne tiež uviedla, že pri protestoch prišlo o život najmenej 6876 ľudí. Existujú však obavy, že skutočný počet mŕtvych môže byť podstatne vyšší.
Agentúra AP nedokázala nezávisle overiť počet obetí, aj v dôsledku rozsiahleho výpadku internetu v Iráne.
Teherán ešte koncom januára priznal tisíce úmrtí počas protestov a v nedeľu prezidentský úrad zverejnil mená 2986 ľudí z celkovo 3117, ktorí podľa neho prišli o život pri nepokojoch. Úrady trvajú na tom, že väčšina z nich boli príslušníci bezpečnostných zložiek a „nevinní okoloidúci“, pričom násilie pripisujú „teroristickým činom“.
HRANA však informovala o viac než 6800 potvrdených úmrtiach v Iráne. Organizácia tiež uviedla, že vyšetruje ďalších viac ako 17.000 prípadov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.