Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Iránsky prezident nariadil diplomatom začať jadrové rokovania s USA
Iránsky prezident Masúd Pezeškján nariadil začať jadrové rokovania so Spojenými štátmi, píše agentúra AFP s odvolaním sa na iránske médiá. Rokovania by sa mali pravdepodobne uskutočniť v piatok v Turecku, uviedol pre agentúru arabský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity. Rozhodnutie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump zvyšuje tlak na Irán a hrozí možným vojenským zásahom, ak režim v Teheráne neuzavrie dohodu, v ktorej by sa zaviazal neusilovať sa o jadrové zbrane.
Irán nie je v súvislosti s rokovaniami s USA „ani optimistický, ani pesimistický“, uviedol dnes podľa agentúry Reuters iránsky diplomatický zdroj a dodal, že Teherán nebude rokovať o svojich obranných schopnostiach.
Video
Ulice v plameňoch, tisíce mŕtvych. Irán pripomína vojnovú zónu
Iránske štátne médiá odvysielali následky celoštátnych protestov, ktoré sa odohrali ešte 9. a 10. januára 2026. Reuters sa z dôvodu výpadku internetu v Iráne dostal k záberom až 13. januára.
Zdroj:
Reuters
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí už v pondelok uviedol, že Teherán pracuje na forme a rámci rokovaní s tým, že budú pripravené v priebehu niekoľkých dní. Server Axios napísal, že iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí sa v Istanbule stretne so zvláštnym vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom. O Pezeškjánovom rozhodnutí týkajúcom sa jadrových rokovaní v pondelok informovala pološtátna tlačová agentúra Fars s odvolaním sa na nemenovaného iránskeho predstaviteľa.
Pezeškján dnes na sociálnej sieti X uviedol, že dal Arakčímu pokyny viesť s USA rovnocenné rokovania za predpokladu, že na to budú vhodné podmienky, teda bez vyhrážok či neprimeraných očakávaní. Prezident svoje rozhodnutie odôvodnil žiadosťou „spriatelených vlád“ v regióne reagovať na Trumpov „návrh na rokovania“.
Spojené arabské emiráty tento krok podporili a zdôraznili, že arabský región nepotrebuje ďalší konflikt medzi USA a Iránom. „Myslím si, že región prešiel rôznymi katastrofickými konfliktmi. Nemyslím si, že potrebujeme ďalší, a rád by som videl priame iránsko-americké rokovania, ktoré povedú k porozumeniu, aby sme týmto problémom nečelili každý druhý deň,“ povedal diplomatický poradca prezidenta Emirátov Anvár Gargaš.
Francúzsko však upozornilo, že prioritou rokovaní by malo byť ukončenie represií v Iráne, nie jadrová otázka. „Prvým rozhodnutím, ktoré je potrebné urobiť, je samozrejme ukončenie týchto krvavých represií, prepustenie väzňov, zrušenie komunikačných obmedzení, navrátenie slobody iránskemu ľudu a až potom riešenie otázok jadrových zbraní, rakiet a podpory teroristických organizácií,“ uviedol dnes podľa stanice France Télévisions francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom vzrástlo v januári, keď sa v Iráne niekoľko týždňov konali protirežimné protesty, ktoré bezpečnostné sily násilne potlačili. Trump varoval iránske vedenie, že USA vojensky zasiahnu, ak bude režim naďalej zabíjať demonštrantov. Iránska ľudskoprávna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v Spojených štátoch uviedla, že počas protestov, ktoré sa začali koncom decembra, zahynulo 6 854 ľudí, z ktorých 6 430 boli demonštranti.
Po tom, ako režim protesty potlačil, začal Trump možný americký útok proti Iránu spájať s otázkou iránskeho jadrového programu. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho program slúži výlučne na mierové účely. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) však v minulosti opakovane uviedla, že Irán obohacuje urán na úroveň vyššiu, než je potrebná na jadrovú energetiku. Už vlani v júni sa americké sily jednorazovo zapojili do izraelských leteckých úderov proti iránskej jadrovej infraštruktúre.
V súčasnosti majú Spojené štáty v oblasti flotilu na čele s lietadlovou loďou Abraham Lincoln. Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí v nedeľu varoval, že americký útok by znamenal regionálny ozbrojený konflikt. Proti americkému vojenskému zásahu sa stavia aj viacero krajín v regióne, ktoré sa obávajú nestability, ktorú by takýto útok vyvolal.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.