Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Európa pritvrdzuje: radikálne chce zraziť migráciu – aj za cenu konfliktu s pravidlami EÚ
Viaceré európske krajiny sprísňujú pravidlá v oblasti migrácie a azylu. Politickí predstavitelia to odôvodňujú kombináciou obmedzených kapacít na bývanie, vzdelávanie či sociálne služby, rastúcim tlakom verejnej mienky a bezpečnostnými obavami. Súčasne však pribúdajú opatrenia, ktoré sa pohybujú na hrane súladu s právom Európskej únie a s európskymi záväzkami v oblasti ľudských práv.
Video
Migranti na česko-slovenskej zelenej hranici
Archívne video.
Najrazantnejší slovník v súčasnosti používa Dánsko. Podľa agentúry Reuters tam vláda pripravuje sprísnenie pravidiel deportácií tak, aby bolo možné vyhostiť viac cudzincov – najmä osoby odsúdené za závažnú trestnú činnosť – aj za cenu, že niektoré prípady môžu byť v rozpore s aktuálnym výkladom právnych noriem týkajúcich sa vyhosťovania, napríklad pri existencii rodinných väzieb. Premiérka Mette Frederiksenová zároveň naznačila snahu štátu získať širší manévrovací priestor, než aký dnes umožňuje zavedená prax.
„Zahraniční páchatelia odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jeden rok za závažné trestné činy, ako sú ťažké ublíženie na zdraví a znásilnenie, by mali byť vyhostení," uviedlo ministerstvo pre imigráciu vo svojom vyhlásení. Frederiksenová však uznala, že táto reforma môže byť v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv.
Napriek tomu považuje tento krok za potrebný. „Je správne a nevyhnutné, aby si európske krajiny sadli k stolu a povedali, že radšej chránime svojich občanov ako páchateľov trestných činov," povedala novinárom. „Keď sa navrhovali medzinárodné pravidlá, nemyslím si, že by si niekto predstavoval, že ľudia utečú z Blízkeho východu, prídu do najlepšej krajiny na svete a začnú znásilňovať dievčatá a ženy," dodala dánska premiérka. Minister pre imigráciu Rasmus Stoklund uviedol, že 315 zahraničných zločincov z krajín mimo Európskej únie dostalo za posledných päť rokov tresty dlhšie ako jeden rok, ale neboli vyhostení.
Video
Toto je 8 krajín s najväčším počtom imigrantov. V jednej krajine tvoria prisťahovalci až 75 %
Najnovšie dáta ukazujú, že hľadanie nového začiatku je pre milióny ľudí stále tou najväčšou životnou výzvou, pričom absolútnym magnetom zostáva „americký sen“.
Zdroj:
Pixabay
Pexels
Tvrdší prístup je badateľný aj vo Švédsku, kde sa otázka migrácie dlhodobo spája s diskusiami o integrácii a gangovej kriminalite. Reuters uviedol, že počet žiadostí o azyl vlani klesol na najnižšiu úroveň od roku 1985. Vláda to pripisuje prísnejším pravidlám a avizuje ďalšie sprísnenia v oblasti azylu, pobytu aj udeľovania občianstva.
Vo Francúzsku narážajú snahy o pritvrdenie často na vnútroštátne právne limity, no trend pokračuje prostredníctvom praxe a usmernení ministerstva vnútra. Denník Le Monde upozornil, že po sprísnení podmienok pre tzv. „výnimočné“ regulácie pobytu výrazne klesol počet schválených žiadostí a posilnil sa aj odstrašujúci efekt – mnohí ľudia sa obávajú podať žiadosť, aby napokon neuviazli v procese vyhostenia.
Osobitnú pozornosť vyvolalo Rakúsko zásahom do oblasti rodinného zlučovania. Podľa Reuters tamojšia vláda oznámila okamžité „pozastavenie“ rodinného zlučovania pre časť osôb v azylovom konaní, pričom sa odvolávala na bezpečnostné riziká a preťažené kapacity. Zároveň využila „núdzové“ ustanovenia v európskom právnom rámci, čo kritici považujú za sporné.
Rodinné zlučovanie umožňuje osobám, ktoré už v danej krajine získali legálny pobyt (často formou azylu alebo subsidiárnej ochrany), požiadať o legálny príchod najbližších rodinných príslušníkov – spravidla manžela či manželky a maloletých detí – za splnenia zákonných podmienok. V migračných debatách ide o nástroj s výrazným vplyvom: na jednej strane predstavuje legálnu cestu a faktor podporujúci integráciu, na druhej strane priamo zvyšuje počet príchodov, a preto býva jednou z prvých oblastí, ktoré vlády pri sprísňovaní obmedzujú.
Video
Horúca hranica. Migranti sa snažia prejsť do Poľska z Bieloruska
Archívne video. Rebríky, palice, plyn, agresívni ľudia. Lukašenko znova zaplavuje Poliakov migrantmi. Poľsko znovu čelí návalu cudzincov, ktorí sa z Bieloruska usilujú preniknúť na jeho územie.
V Nemecku sa sprísňovanie prejavuje najmä obnovením dočasných vnútorných hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru. Reuters informoval o ich predĺžení s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu a cezhraničnú kriminalitu. Vláda zároveň poukázala na nárast počtu odmietnutí alebo vrátení osôb na hraniciach po sprísnení kontrol. Prehľad aktuálne platných dočasných kontrol pravidelne zverejňuje aj Európska komisia.
Celkový obraz naznačuje, že sprísňovanie už nie je len otázkou tvrdšej rétoriky, ale konkrétnych opatrení, ktoré testujú právne hranice – či už pred vnútroštátnymi súdmi, v rámci práva EÚ (Schengen, azylové pravidlá, návratová politika), alebo z pohľadu ľudskoprávnych záväzkov. Výsledkom je viac sporov o zákonnosť týchto krokov a častejšie využívanie výnimiek, ktoré sa politicky prezentujú ako „rýchle riešenia“.
Sprísniť migračnú politiku chce aj Európska komisia, ktorá plánuje v najbližších piatich rokoch predchádzať nelegálnej migrácii a rozbíjať činnosť zločineckých sietí prevádzačov. Vyplýva to z prvej európskej stratégie pre migráciu a azyl, ktorú dnes Európska komisia zverejnila.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.