Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Izrael otvorí hraničný priechod Rafah. Prvýkrát od roku 2014 nie je v Pásme Gazy žiadny izraelský rukojemník
Izrael v súlade s dohodou o prímerí s militantným hnutím Hamas v nedeľu 1. februára otvorí v obmedzenom režime hraničný priechod medzi palestínskym Pásmom Gazy a Egyptom. Oznámilo to v piatok izraelské ministerstvo obrany. Otvorenie priechodu Rafah po takmer dvoch rokoch Izrael prisľúbil po ukončení vojenskej operácie, v rámci ktorej armáda na východe mesta Gaza našla začiatkom týždňa pozostatky posledného mŕtveho izraelského rukojemníka Rana Gviliho uneseného Hamasom pri útoku na Izrael zo 7. októbra 2023.
„Hraničný priechod Rafah bude otvorený túto nedeľu v oboch smeroch, a to výlučne pre obmedzený pohyb osôb,“ uviedol v piatok Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT), ktorý spadá pod izraelské ministerstvo obrany. Osoby, ktoré budú chcieť vstúpiť do Pásma Gazy alebo z neho odísť, tak budú môcť urobiť len po preverení zo strany Izraela, ktorý bude pohyb koordinovať s Egyptom.
Kontroly budú mať pod dohľadom misie Európskej únie. Návrat do Gazy bude pritom umožnený len tým, ktorí odtiaľ odišli počas vojny medzi Izraelom a Hamasom. COGAT odhadol, že ide o približne 42 000 ľudí. Rafah je v skutočnosti jedinou vstupnou a výstupnou bránou pre obyvateľov Pásma Gazy. Izrael ho obsadil v máji 2024, približne deväť mesiacov po začatí vojny. Priechod je tiež dôležitou vstupnou bránou pre humanitárnu pomoc do palestínskej enklávy.
Video
Po dvoch rokoch v rukách teroristov konečne doma. Hamas prepustil izraelských rukojemníkov
Hamas 7. októbra 2023 pri útoku na Izrael uniesol 251 ľudí. Niektorých postupne prepustil, ale viacerí zomreli. Zdroj: IDF
Zdroj:
IDF
Súčasť mierovej dohody
Jeho znovuotvorenie je súčasťou prvej fázy mierového plánu pre Gazu, ktorý americký prezident Donald Trump oznámil vlani októbri. Na základe tohto plánu došlo k uzavretiu dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, ktoré vstúpilo do platnosti 10. októbra 2025. Obe strany konfliktu sa však vzájomne obviňujú z jeho porušovania.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci z Hamasu a jeho spojenci pri vpáde na juh Izraela zabili takmer 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli. Izrael následne začal rozsiahlu vojenskú operáciu, pri ktorej jeho armáda podľa aktuálnych údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy zabila viac ako 71 000 Palestínčanov.
Koniec éry rukojemníkov
Symbolický zlom nastáva aj na vnútornej izraelskej scéne. Izraelská občianska organizácia Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných na piatok do Tel Avivu zvolala zhromaždenie, ktorým si pripomenie, že po prvý raz od roku 2014 v palestínskom Pásmove Gazy nie je zadržiavaný žiadny izraelský rukojemník.
Námestie rukojemníkov pred Telavivským múzeom umenia sa stalo symbolom nádeje a solidarity. Po útokoch zo 7. októbra 2023 tam rodiny založili stanový tábor, pričom lokalitu vybrali aj pre blízkosť k veliteľstvu armády. Na námestí boli stánky s informačnými materiálmi o jednotlivých rukojemníkoch, konali sa tam diskusie, koncerty a výstavy. Nechýbal ani „Strom prianí“ s kartičkami od detí zo 650 škôl z celého sveta.
Zastavené hodiny bolesti
V januári 2024 na tomto priestranstve postavili 25-metrový model tunela, aké pod Pásmom Gazy vyhĺbilo hnutie Hamas. Návštevníci prechádzali týmto úzkym a temným priestorom, pričom reproduktory prehrávali mená rukojemníkov a zvuky streľby. Súčasťou inštalácie bola aj obrazovka s hodinami, ktoré neúprosne odpočítavali čas od únosov.
Po nájdení pozostatkov Rana Gviliho bol 26. januára na námestí usporiadaný ceremoniál, počas ktorého boli tieto hodiny po 843 dňoch definitívne zastavené. Námestie teraz čakajú úpravy a hľadá sa preň trvalé meno. Je to jasný signál, že jedna z najtragickejších kapitol moderných izraelských dejín sa nateraz uzavrela, pričom otvorenie priechodu Rafah je ďalším krokom k novej realite v regióne.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.