Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trump pohrozil dodatočnými clami krajinám, ktoré budú predávať ropu Kube. Tá to označila za akt agresie
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok večer (v noci na dnes SEČ) pohrozil uvalením nových ciel na tovar z krajín, ktoré dodávajú ropu na Kubu. Informovali o tom tlačové agentúry, podľa ktorých tak Washington stupňuje svoju kampaň proti tejto komunistickej krajine a vyvíja v tomto smere tlak najmä na Mexiko. Vedenie ostrova tento krok označilo za snahu o genocídu kubánskeho ľudu.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel.
Opatrenie, ktoré vychádza z exekučného príkazu vydaného na základe vyhlásenia celoštátneho stavu núdze, však nešpecifikuje žiadne colné sadzby ani nemenuje konkrétne krajiny. „Na dovoz tovaru vyrobeného v krajine, ktorá priamo alebo nepriamo predáva alebo inak dodáva ropu na Kubu, môže byť uložené dodatočné clo ‚ad valorom‘,“ uvádza sa v texte príkazu, ktorý na svojom webe zverejnil Biely dom.
Kubánske štátne médiá onedlho po zverejnení Trumpovho príkazu varovali, že v jeho dôsledku môže hroziť ochromenie výroby elektrickej energie, poľnohospodárskej produkcie, zásobovania vodou a zdravotných služieb na ostrove, ktorý už tak trpí vážnou hospodárskou krízou. „Čo je cieľom? Genocída kubánskeho ľudu,“ uviedla kubánska vláda vo vyhlásení odvysielanom v nočnom televíznom spravodajstve. „Americká vláda zadusí (na Kube) všetky oblasti života,“ dodala.
Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová tento týždeň uviedla, že jej krajina bude pokračovať v humanitárnej pomoci Kube, čo podľa nej zahŕňa aj dodávky ropy. Predtým sa objavili správy, že Mexiko dodávky ropy Kube pozastavilo, na čo tlačia Spojené štáty v snahe karibský ostrov maximálne izolovať a dosiahnuť na ňom zmenu režimu. Trump vo svojom druhom funkčnom období bežne využíva hrozby zavedením ciel ako nástroja zahraničnej politiky.
O zastavení dodávok ropy na Kubu sa v januári hovorilo najmä v súvislosti s únosom venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura americkými špeciálnymi jednotkami na začiatku mesiaca. USA potom uznali za nové vedenie Venezuely Madurovu viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, ktorú Trump donútil k spolupráci na ťažbe a predaji ropy.
Video
Maduro v putách, obklopený protidrogovými pracovníkmi
Venezuelský prezident Nicolás Maduro v putách obklopený úradníkmi americkej protidrogovej centrály želá prizerajúcim sa šťastný nový rok.
Zdroj:
Reuters
Vo štvrtok, krátko pred zverejnením spomínaného exekutívneho príkazu, Venezuela schválila radikálnu reformu ropného sektora, ktorá otvára ťažbu a predaj ropy súkromným firmám a zahraničným investorom. Trumpova administratíva súbežne s tým uvoľnila väčšinu sankcií predtým uvalených na venezuelský ropný priemysel.
Venezuela bývala dôležitým dodávateľom ropy na Kubu. Po Madurovom únose Trump vyhlásil, že vojenský zásah ako v prípade Venezuely na Kube nebude potrebný, pretože tamojší režim sa podľa neho zrúti bez dodávok ropy čoskoro sám. Kuba sa už roky potýka s ekonomickou krízou, ku ktorej výrazne prispeli aj dlhoročné americké sankcie.
Americký server Politico minulý týždeň s odvolaním sa na tri nemenované zdroje napísal, že Trumpova vláda zvažuje námornú blokádu Kuby, aby ostrov odrezala od prísunu ropy a dosiahla tak zmenu režimu. Trump tiež v januári vyzval vedenie Kuby, aby uzavrelo dohodu s USA, a tamojšej vláde odkázal, že už nebude dostávať ropu ani peniaze od Venezuely. Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel oponoval, že Washington nemá morálne právo nútiť Kubu k uzavretiu dohody.
Video
Pravda vo svete: Trump neprišiel ničiť Európu, ale pomenovať realitu, hovorí bezpečnostný expert Jakub Landovský
Donald Trump bol na Svetovom ekonomickom fóre v Davose všade – dokonca aj tam, kde nebol fyzicky. Podľa bezpečnostného experta z Karlovej Univerzity a bývalého českého veľvyslanca pri NATO Jakuba Landovského vyslal Európe jasný odkaz: bezpečnosť nie je samozrejmosť a bez schopnosti konať ostanú veľké slová prázdne. V rozhovore v relácii Pravda vo svete hovorí o Grónsku, Ukrajine, NATO aj o tom, prečo sa svet vracia k surovej geopolitike.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.