Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Putin vraj na týždeň sľúbil Kyjevu pokoj od bômb. Zelenskyj žiada činy a Lavrov zase „priateľské“ záruky
Ruský prezident Vladimír Putin sľúbil, že ruská armáda nebude jeden týždeň útočiť na Kyjev, vyhlásil dnes podľa agentúry Reuters americký prezident Donald Trump.
Ukrajinská metropola po opakovaných ruských úderoch zápasí s problémami s dodávkami elektrickej energie, tepla i vody. Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, čakajú podľa meteorológov v nadchádzajúcich dňoch mimoriadne silné mrazy, keď teplota klesne aj na mínus 20 stupňov Celzia.
Rusi zabíjali v metropole Ukrajiny
Rusi spustili v noci zo štvrtka na piatok 9. januára kombinovaný útok na Kyjev.
„Osobne som požiadal prezidenta Putina týždeň nestrieľať na Kyjev a ďalšie mestá. A on to sľúbil,“ povedal Trump na zasadnutí vlády v Bielom dome. Americký prezident tiež výslovne spomenul, že v oblasti panuje mimoriadne chladná zima.
Ukrajina očakáva, že dohoda o prerušení ruských útokov na energetickú infraštruktúru v Kyjeve bude naplnená, napísal dnes večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Dodávky energie sú základom života,“ uviedol Zelenskyj v príspevku. Poďakoval Trumpovi za jeho oznámenie, ktoré znamená „možnosť poskytnúť bezpečie Kyjevu a ďalším mestám na Ukrajine v tomto období extrémnej zimy“. Podľa Zelenského sa o možnom prerušení ruských útokov rokovalo koncom minulého týždňa na schôdzke s Američanmi a Rusmi v Abú Zabí. „Očakávame, že dohody budú naplnené. Kroky deeskalácie prispievajú k skutočnému pokroku smerom k ukončeniu vojny,“ napísal aj ukrajinský prezident.
Moskva ale zatiaľ nijako nepotvrdila, že by so zastavením útokov na Kyjev či iné ukrajinské mestá skutočne súhlasili.
Humanitárna situácia na Ukrajine je teraz kritická v dôsledku systematických ruských útokov zameraných na energetickú a tepelnú infraštruktúru. Po útokoch z nedávnych dní sa ocitlo takmer 60 percent Kyjeva bez prístupu k elektrine a tisíce domácností boli bez vykurovania. Bez dodávok prúdu navyše často v domoch netečie ani voda.
Lavrov o zárukách
Rusko bude súhlasiť len s takými medzinárodnými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, ktoré sú priateľské voči Moskve. Uviedol to vo štvrtok podľa tlačovej agentúry Interfax ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ruská vláda podľa Lavrova nevie, na čom sa Spojené štáty a Ukrajina dohodli v oblasti bezpečnostných záruk. "Ak je cieľom zachovať režim v časti územia bývalej Ukrajiny a pokračovať vo využívaní tohto režimu ako predmostia na hrozby voči Rusku, potom… takéto garancie sotva zabezpečia spoľahlivý mier,“ povedal minister. Doplnil, že Moskva je otvorená dohodám o kolektívnej bezpečnosti v regióne, ktoré sa budú týkať aj bezpečnosti Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch oznámil, že dohoda o bezpečnostných zárukách USA pre jeho krajinu je hotová. Lavrov sa zmieňoval najmä o vyjadreniach šéfa americkej diplomacie Marca Rubia o tom, že dohoda má súhlas Washingtonu, avšak záleží aj od toho, ako bude reagovať Rusko. V každom prípade však podľa neho bezpečnostné záruky bude možné uplatňovať až po tom, ako sa zastavia boje.
Ruský útok dronmi zabíjal v Odese, zranil vyše 20 ľudí
Rubio v stredu v americkom Senáte hovoril o obavách, ktoré má vláda USA v súvislosti s bezpečnostnými zárukami. Podľa jeho slov sa plánuje prítomnosť európskych vojenských jednotiek, no keďže Európania sú príliš slabí, potrebujú silnú podporu Spojených štátov. Znamená to, že USA by boli potenciálne zaviazané zapojiť sa do budúceho konfliktu.
USA, Ukrajina a európske krajiny na rokovaniach od novembra minulého roka rozvinuli predstavu toho, ako by malo vyzerať povojnové usporiadanie. Moskvu o tomto procese informovali americkí vyjednávači.
Minulý víkend Spojené štáty sprostredkovali priame rozhovory zástupcov Ukrajiny a Ruska. Konali sa v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch (SAE), kde by mali pokračovať najbližšiu nedeľu (1. februára).
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.