Rozdeľuj a panuj. Trump chce aj Kanadu, EÚ je opäť v strehu
Čo zatiaľ nevyšlo v Grónsku, skúša vláda Donalda Trumpa v Kanade. Severný sused USA v posledných dňoch opäť čelí útočnej kampani z Washingtonu. Trump sa netají, že z Kanady by chcel mať 51. americký štát.
Video
Trumpov rozhovor v Davose
Zdroj:
ta3
Nič sa nedá vylúčiť
Keď pred týždňom republikán na Svetovom ekonomickom fóre v Davose oznámil, že proti Grónsku nepoužije silu a na viaceré európske krajiny neuvalí clá, mnohí si na starom kontinente oddýchli. Súčasťou dohody o ostrove, ktorý patrí Dánsku, by vraj malo byť rozšírenie amerických základní a prístup k nerastnému bohatstvu.
Keby dohoda zahŕňala aj takéto ekonomické aktivity, išla by ďalej než zmluva, ktorú Kodaň a Washington uzavreli v roku 1951. Tá umožnila USA budovať v Grónsku vojenské základne, no po studenej vojne tam zostala už len jedna – Thule. V roku 2023 ju premenovali na Pituffik a sú tam rozmiestnené americké vesmírne sily.
Dimitris Tsarouhas, riaditeľ výskumu v Centre pre Európsku úniu a transatlantické štúdie na Virginia Tech univerzite, upozorňuje, že z viacerých dôvodov nie je pre Trumpa téma Grónska uzavretá. Expert si myslí, že americká vláda naozaj nepoužije silu na získanie ostrova, ale inak sa nedá vylúčiť takmer nič.
„Tu v Spojených štátoch by potenciálna kúpa Grónska našla podporu na všetkých úrovniach. Čiastočne je to preto, že podobné pokusy sa už v minulosti vyskytli a o tejto otázke sa už dlho diskutuje z hľadiska národnej bezpečnosti. Vojenská invázia by však vyvolala silnú reakciu Kongresu. To je dôvod, prečo k nej nedôjde. Mohla by totiž znamenať predčasný koniec druhého Trumpovho prezidentského mandátu,“ povedal pre Pravdu Tsarouhas.
Video
Pravda vo svete: Trump neprišiel ničiť Európu, ale pomenovať realitu, hovorí bezpečnostný expert Jakub Landovský
Podľa bezpečnostného experta z Karlovej Univerzity a bývalého českého veľvyslanca pri NATO Jakuba Landovského vyslal Trump Európe jasný odkaz: bezpečnosť nie je samozrejmosť a bez schopnosti konať ostanú veľké slová prázdne.
Podľa experta EÚ nemala byť príliš prekvapená, keď Trump začal hovoril o Grónsku, veď ho spomínal aj mnoho ráz v minulosti.
„Ukázalo sa, že priateľský prístup presadzovaný Európanmi naráža na limity. Vo Washingtone totiž čelia zvláštnej vláde, ktorá len v malej miere strategicky plánuje veci, a ktorej fungovanie je takmer úplne závislé od malého počtu ľudí osobne lojálnych prezidentovi. Vedie to k tomu, že americká politika je nepredvídateľná, čo znamená, že malá či väčšia kríza sa môže objaviť kedykoľvek. Vyhlásenie prezidenta Trumpa v Davose zatiaľ situáciu upokojilo a umožnilo EÚ vyhnúť sa diskusii o kontroverznej otázke protiamerických sankcií,“ vysvetlil Tsarouhas.
Zo snahy o zmierlivý postoj vyplynulo aj vyhlásenie šéfa Európskej rady Antónia Costu po summite vrcholných predstaviteľov členských krajín, ktorý sa konal minutý týždeň vo štvrtok. „Európska únia bude naďalej obhajovať svoje záujmy a brániť seba, svoje členské štáty, svojich občanov a svoje podniky pred akoukoľvek formou nátlaku. Má na to silu a nástroje a v prípade potreby ich využije. EÚ a Spojené štáty sú už dlho partnermi a spojencami. Vybudovali sme transatlantické spoločenstvo prepojené dejinami, zakotvené v spoločných hodnotách a zamerané na prosperitu a bezpečnosť našich národov. Domnievame sa, že k vzťahom medzi partnermi a spojencami by sa malo pristupovať úprimne a úctivo,“ uviedol Costa.
Výstražné kontrolky
EÚ však naďalej blikajú výstražné kontrolky. Trump veľmi rýchlo ukázal, že je mu cudzie úctivé správanie k spojencom. Len čo sa mierne upokojila situácia týkajúca sa Grónska, republikán sa vrátil k inej téme, ktorú obľubuje – útokom proti Kanade.
Trump pohrozil Ottawe 100-percentnými clami, ak sa dohodne na obchodnej zmluve s Pekingom. Kanadský premiér Mark Carney, ktorý nedávno navštívil Čínu, prezidentove slová zľahčuje tým, že ide len o súčasť vyjednávania.
Vyhrážanie sa clami je však len jedna časť príbehu. „USA sa snažia využiť Albertu na destabilizáciu Kanady. Hrozba sa zmenila. Zatiaľ čo si Európania vydýchli nad nedávnym ústupom amerického prezidenta Donalda Trumpa v otázke Grónska, cieľom sa teraz stala Kanada. Americká vláda sa zamerala na kanadskú provinciu Alberta, ktorá produkuje 90 percent ropy v krajine. Minister financií Spojených štátov Scott Bessent vyhlásil, že Alberta je pre USA prirodzeným partnerom, ľudia tam chcú suverenitu a to, čo má Amerika,“ napísal francúzsky denník Le Monde.
Kanadská provincia Alberta susedí s americkým štátom Montana. V regióne existuje separatistické hnutie, ktoré momentálne zbiera hlasy na vyhlásenie referenda o nezávislosti. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že myšlienka samostatnosti Alberty má podporu asi 20 až 30 percent a za sú najmä ľudia vo vekovej skupine 18–34 rokov.
Kanadský politológ Stewart Prest z univerzity v Britskej Kolumbii si myslí, že ak budú trumpovci naďalej podporovať separatistické snahy v Alberte, Ottawa by mala proti Washingtonu pritvrdiť.
„Nenechajte sa pomýliť – Trumpova Amerika si ide po Albertu. Vyžaduje si to reakciu na federálnej, provinčnej a komunitnej úrovni. Vláda si musí predvolať amerického veľvyslanca. Ak nedostane uspokojivé vysvetlenie a ospravedlnenie, mala by ho na protest vyhostiť. Na provinčnej úrovni si vláda Alberty musí vybrať. Sú premiérka Danielle Smithová a Zjednotená konzervatívna strana lojálne voči Kanade, alebo sú separatisti? Obyvatelia Alberty aj Kanaďania si zaslúžia vedieť, aký je postoj provinčnej vlády,“ napísal Prest pre spravodajský portál The Tyee.
Trumpov prístup v Kanade je však varovaním aj pre Európu. „Myslím si, že sme už prekročili bod, z ktorého niet návratu. Trump bol veľmi dôsledný v tom, čo chce v Grónsku dosiahnuť, a jeho tvrdenia sú v rozpore so všetkými pravidlami medzinárodného práva a normami NATO – alebo akejkoľvek aliancie. Nejde teda o konkrétnu otázku, povedzme, energetických zdrojov, posilňovania obrany proti Rusku alebo Číne alebo o to, ako riešiť clá. Trump explicitne a dôsledne ohrozuje európsku suverenitu a územie a oslabil a poškodil – možno nenapraviteľne, možno nie – celú strategickú odstrašujúcu silu Západu,“ reagoval pre Pravdu profesor globálnych vzťahov na univerzite v Bournemouthe Roman Gerodimos.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.