Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Brusel sa chystá proti Trumpovi vytiahnuť "obchodnú bazuku". Čo to je a ako funguje?
Prezident USA Donald Trump stupňuje svoje vyhrážky a dráždi spojencov. Opakovane tvrdí, že Dánsko nie je schopné ochrániť Grónsko a Spojené štáty musia arktický ostrov získať. Európski lídri v reakcii vystupňovali svoje odmietavé výroky voči Trumpovmu počínaniu. Francúzsko, ale aj Nemecko chcú požiadať EÚ o aktiváciu takzvanej obchodnej „bazuky“.
Video
Trump: Grónsko musíme mať. Bude to zaujímavý Davos
Trumpova posadnutosť Grónskom odsunula Ukrajinu v Davose na vedľajšiu koľaj.
Zdroj:
Reuters
Takzvaný nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI – Anti-Coercion Instrument) Európska únia doteraz nikdy nepoužila. Prostriedok nazývaný ekonomická bazuka, ktorý nadobudol platnosť v roku 2023, umožňuje Bruselu siahnuť k odvetným opatreniam voči tretím štátom, ktoré vyvíjajú na členské krajiny ekonomický tlak. Bruselu by napríklad umožnil zaviesť clá na digitálne služby firiem, ako sú Amazon, Meta, Alphabet, čiže Facebook, WhatsApp, Instagram a Google, alebo obmedziť americkým firmám prístup k štátnym zákazkám v Európe.
Aktiváciou ACI by Európska únia mohla pristúpiť k rôznym represívnym obchodným opatreniam, vrátane obmedzenia investícií či prístupu Američanov k európskym verejným zákazkám, ako aj ukončenie ochrany ich duševného vlastníctva na starom kontinente. To by v praxi mohlo znamenať zastavenie platieb za americké patenty, napríklad v oblastiach liekov alebo softvéru, píše britský denník The Guardian.
Video
Expert Žiarovský o Grónsku, Trumpovi či súperení ponoriek Ruska a USA
Expert Andrej Žiarovský o Grónsku: Armáda USA nemôže splniť Trumpov rozkaz a obsadiť ho. Pod hladinou prebieha tichý súboj ruských a amerických ponoriek.
Únia by tiež mohla pristúpiť k zavedeniu rôznych kontrol obchodných transakcií alebo dokonca vylúčeniu firiem krajiny agresora z jej vnútorného trhu. EÚ by sa mohla zamerať na čokoľvek od amerických technologických a kryptomenových spoločností až po výrobcov lietadiel alebo poľnohospodárske produkty.
Použitie tohto nástroja vyžaduje schválenie len takzvanou kvalifikovanou väčšinou krajín EÚ. To znamená, že stačia hlasy 15 z celkom 27 členských štátov.
Ako rýchlo by protiopatrenia začali fungovať? ACI vsádza predovšetkým na efekt odstrašenia. Spojené štáty by aj po jeho spustení zrejme dostali niekoľko mesiacov na to, aby svoju pozíciu zmiernili. „Európska komisia by mohla stráviť až štyri mesiace posudzovaním, či dochádza k nátlaku, a členské štáty by potom mali ďalších osem až desať týždňov na to, aby rozhodnutie schválili, či neschválili. Akákoľvek odveta by vyžadovala väčšinu členských štátov a ďalšie kolo zúfalých rokovaní,“ dodal britský denník.
Nástroj ACI mal poskytnúť EÚ väčšie možnosti na reakciu na politickú alebo ekonomickú šikanu alebo obchodné vydieranie. Išlo o reakciu na čínsky prístup k Litve, ktorej spoločnosti čelili zo strany Pekingu záplave papierovania a blokovania dovozu do Číny po tom, čo tento pobaltský štát prehĺbil väzby s Taiwanom. „EÚ vymyslela tento odstrašujúci prostriedok v reakcii na takéto situácie, ale nikdy si nepredstavovala, že by sa mohol vzťahovať na USA,“ podotkol denník.
EÚ zvažuje aj niektoré ďalšie opatrenia, vrátane toho, že by zaviedla na tovar zo Spojených štátov dovozné clá v hodnote 93 miliárd eur vrátane bourbonu, lietadiel a sójových bôbov. Tieto clá boli zavedené už v reakcii na minuloročné colné hrozby Trumpa, ale boli pozastavené po letnej obchodnej dohode medzi EÚ a USA. Toto dočasné pozastavenie sa však končí 6. februára, čo znamená, že tieto clá by mohli začať platiť už na budúci týždeň.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila nádej, že sa Európa môže vyhnúť nástrojom ako je takzvaná ekonomická bazuka. „To najhoršie nás možno len čaká,“ uviedla premiérka s tým, že o základných hodnotách, ako sú suverenita, identita, hranice a demokracia, nemôže Dánsko vyjednávať. Podľa agentúry Reuters tiež sľúbila, že Grónsko neopustí.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Davose oznámila, že Európska únia pracuje na posilnení bezpečnosti v Arktíde a chce kvôli tomu masívne investovať do Grónska. Poznamenala, že Európa chce s USA v Arktíde spolupracovať a že suverenitu krajín považuje za jasne danú. Bezpečnosť v Arktíde je podľa von der Leyenovej možné dosiahnuť len spoločne, preto šéfka EK označila za chybu zámer zaviesť desaťpercentné dodatočné clá, ktorými Trump hrozí od februára zaťažiť dovoz z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska, kým Spojené štáty neuzavrú s Dánskom dohodu o kúpe Grónska.
Minister financií USA Scott Bessent v Davose vyjadril presvedčenie, že Európania nevyhrotia vzťahy s Washingtonom kvôli americkému cieľu kúpiť Grónsko. „Som si istý, že lídri nepristúpia k eskalácii a že to bude vyriešené spôsobom, ktorý bude veľmi dobrý pre všetkých,“ povedal Bessent novinárom.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.