Už nebudú koláče bez práce? Nemecko sprísňuje sociálny systém

„Ten, kto bude spolupracovať, sa nemá čoho obávať,“ povedala pre verejnoprávnu televíziu ministerka sociálnych vecí Bärbel Basová.

Ako spolupredsedníčka Sociálnodemokratickej strany (SPD), ktorá tvorí koalíciu s kresťanskými demokratmi (CDU/CSU), sa spočiatku zdráhala sprísniť kritériá na poskytnutie sociálnej pomoci, aby na to nedoplatili tí najzraniteľnejší. Cieľom reformy podľa nej je, aby ľudí viac motivovali k hľadaniu zamestnania.

Základná výška sociálnej dávky, tzv. Bürgergeld, je dnes síce len 563 eur pre samostatne žijúce osoby, ale štát podľa potreby pomáha i ďalšími príspevkami, najmä ak ide o rodinu. Hradí napríklad nájomné, prispieva na energie a podobne. „Bürgergeld“ v súčasnosti poberá asi 5,2 milióna ľudí.

Medzi nimi je aj skupina zhruba 800-tisíc osôb, ktoré síce pracujú, no zarábajú tak málo, že im to nestačí na živobytie, a tiež približne 1,8 milióna detí a mladistvých odkázaných na pomoc od štátu.

Podľa štatistického úradu stúpali výdavky na sociálne dávky už päť rokov po sebe a vlani sa vyšplhali na 51,7 miliardy eur. Tohto roku by mali dosiahnuť asi 52 miliárd.

Ide o obrovské sumy, a preto by ich súčasná vláda rada znížila. Merz dokonca v septembri vyhlásil, že by v tejto oblasti chcel ušetriť až päť miliárd eur.

„Som stále pevne presvedčený, že sa v tomto systéme musí dať usporiť aspoň desať percent,“ zdôvodnil kancelár, čím si pohneval ministerku sociálnych vecí.

„Musím to odmietnuť, lebo sme bohatá krajina a tvrdiť, že musíme škrtať na sociálnom zabezpečení, nie je správne,“ ohradila sa Basová pre časopis Stern.

Napokon sa však po dlhých rokovaniach podarilo dospieť ku kompromisu a vláda tento týždeň schválila reformu celého systému. Keby návrh zákona v januári prešiel Spolkovým snemom, do platnosti by vstúpil 1. júla budúceho roka. Sociálne dávky sa už po novom nebudú volať „Bürgergeld“, ale „základné zabezpečenie“, a tým, čo nebudú spolupracovať s úradmi, budú hroziť prísne sankcie.

Ak napríklad poberateľ pomoci poruší svoje povinnosti – nebude sa uchádzať o prácu alebo preruší kvalifikačný kurz, jeho mesačné dávky (563 eur pre osamelú osobu) sa na tri mesiace znížia o 30 percent (približne 170 eur).

V prípade, že by sa v dohodnutom termíne trikrát nedostavil na úrad práce, mu dokonca úplne zastavia vyplácanie dávok, ako aj platbu nájomného. Podmienkou však je, aby ho úrad práce ešte predtým skúsil kontaktovať. Ak sa s ním nebude dať spojiť, o peniaze príde.

„Je to podkopávanie sociálneho štátu,“ komentoval zmenu rozhorčený otec rodiny. „Ľuďom bude hroziť bezdomovectvo. Neverím, že budú posudzovať prípad od prípadu. Bude sa to vybavovať hromadne a mnohých to potopí,“ uviedol pre verejnoprávnu televíziu WDR, ktorá sa pýtala na názor nezamestnaných stojacich pred úradom práce v Dortmunde.

„Podľa mňa je to opovrhovanie ľuďmi,“ zhodnotila 33-ročná Angela Mewesová. „Sú takí, čo nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov, aj takí, ktorí chcú pracovať, ale nemajú možnosť vykonávať povolanie, aké by chceli,“ vysvetlila.

Obavy mal i ďalší nezamestnaný. „Teoreticky by to malo postihnúť iba tých, čo odmietajú pracovať. Neverím im ani slovo. Každý bude trpieť. Mám zvláštny pocit z toho, čo má prísť. Z ľudí sa stanú bezdomovci a trosky,“ posťažoval sa.

Niektorí odborníci sa na schválenú reformu pozerajú skepticky a pochybujú, či vôbec prinesie nejaké úspory. Uvedené sankcie sa podľa nich budú týkať len malého počtu poberateľov.

Z vládnych podkladov totiž vyplýva, že úrady práce tohto roku uložili sankcie iba približne 30-tisíc poberateľom sociálnych dávok. Experti sa preto domnievajú, že ani po zavedení nových pravidiel sa ich počet nijako výrazne nezvýši.

Sociálne dávky v Nemecku