Von der Leyenová bije na poplach: varuje pred nástrahami pre Európu a žiada uvoľniť ruské aktíva pre Kyjev

Mier pod paľbou

Podľa von der Leyenovej sú nasledujúce dni kľúčovým krokom. Upozornila na nebezpečný paradox: hoci sa zintenzívňujú mierové rozhovory, Rusko na ne odpovedá stupňujúcou sa barážou útokov. „Je na nás, ako budeme financovať boj Ukrajiny. Je to vec naliehavá, všetci to vidíme, všetci to cítime,“ uviedla v stredu.

Cieľom nie je len prežitie, ale posilnenie schopnosti Ukrajiny dosiahnuť „reálny, spravodlivý a trvalý mier“, ktorý ochráni nielen Kyjev, ale celú Európu. Zároveň ide o to, aby sa Rusku zvýšili náklady na vedenie vojny. Plán na financovanie Kyjeva sumou 90 miliárd eur v priebehu dvoch rokov získal aj podporu Manfreda Webera, šéfa najsilnejšej politickej frakcie v EP (EPP).

Ruské miliardy v právnom obkľúčení

Lídri sú pod obrovským tlakom, ako naložiť so zmrazeným majetkom agresora. Rozhodujúce je, že členské štáty už odhlasovali zmrazenie ruských aktív na neobmedzený čas, čím eliminovali riziko veta pri pravidelnom predlžovaní sankcií.

Hlavný problém je však technický a logistický – z celkovo 210 miliárd eur sa až 185 miliárd nachádza v belgickom depozitári Euroclear. Belgicko sa preto obáva právnych rizík a ruských odvetných krokov a žiada od ostatných krajín EÚ pevné záruky na zdieľanie prípadných finančných škôd. Šéfka diplomacie Kaja Kallasová priznala, že rokovania sú preto čoraz zložitejšie.

Strategický stret s USA

Von der Leyenová otvorene deklarovala, že Európa si už „nemôže dovoliť, aby iní určovali jej pohľad na svet“. V priamej narážke na bezpečnostnú stratégiu USA uznala pokles podielu EÚ na svetovom HDP na 14 %, no dodala, že USA čelia rovnakému trendu. Summit vníma ako „moment nezávislosti“, kedy sa Únia musí zamerať na vlastnú stratégiu a schopnosť čeliť hybridnej vojne.

Napätie medzi Bruselom a Washingtonom však eskaluje aj v digitálnej oblasti. Americký obchodný zástupca Jamieson Greer obvinil EÚ z vedenia „diskriminačných a obťažujúcich súdnych sporov“ proti americkým poskytovateľom služieb. Brusel tieto obvinenia odmieta s tým, že jeho pravidlá chránia bezpečnosť a férové podmienky pre všetky spoločnosti bez rozdielu.

Mercosur: Obchodná vojna vo vnútri Únie

Strategická dohoda s latinskoamerickým blokom Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj), o ktorej sa rokuje už 25 rokov, vyvolala v Únii hlboký rozkol. Kým Komisia chcela dohodu slávnostne podpísať tento týždeň v Brazílii, Francúzsko a Taliansko zatiahli ručnú brzdu. Prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Francúzsko bude „veľmi silne proti“ rýchlemu schváleniu, pretože Brusel nedostatočne zohľadnil podmienky Paríža na ochranu poľnohospodárov.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila podpis v najbližších dňoch za predčasný. „Je nutné počkať na dojednanie balíčka opatrení na ochranu nášho poľnohospodárskeho sektora,“ uviedla s tým, že očakáva naplnenie podmienok až začiatkom budúceho roka. Na zablokovanie dohody je potrebná tzv. blokovacia menšina aspoň štyroch štátov (35 % obyvateľov EÚ), pričom k Francúzsku a Taliansku sa prikláňa aj Poľsko, Maďarsko či Írsko.

Migračný pakt

V oblasti bezpečnosti šéfka EK potvrdila pokles nelegálnej migrácie o štvrtinu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Prioritou zostáva implementácia migračného paktu, ktorý nadobudne účinnosť o šesť mesiacov. Von der Leyenová však upozornila na kriticky nízku mieru návratov neúspešných žiadateľov o azyl, ktorá dosahuje v priemere len 24 %.

Až 19 lídrov členských štátov preto v spoločnom liste požiadalo Komisiu o zavedenie „inovatívnych riešení“. Tie zahŕňajú vznik návratových centier v krajinách mimo EÚ a legislatívne zmeny na zrýchlené deportácie do bezpečných tretích krajín. „Úspech paktu závisí od rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou,“ doplnila von der Leyenová. Zároveň však varovala pred opatrnosťou pri návratoch do politicky citlivých destinácií ako Afganistan či Sýria.

Súbežne s tým Európa rieši energetickú suverenitu. Europoslanci rokujú o nariadení, ktoré má v roku 2027 definitívne zastaviť dovoz ruského plynu a pripraviť tak Moskvu o kľúčové zdroje príjmov.