Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Predčasné voľby v Kosove budú 28. decembra, Kurtiho partaj v parlamente neuspela
Predčasné voľby do kosovského parlamentu sa uskutočnia 28. decembra, oznámila vo štvrtok prezidentka Vjosa Osmaniová. Rozhodnutie prišlo po tom, čo parlament v stredu nezvolil za premiéra Glauka Konjufcu, ktorého do funkcie navrhla strana Sebaurčenie (VV) dočasného predsedu vlády Albina Kurtiho.
VV nedokázala v parlamente získať podporu pre zostavenie vlády. Kurtiho strana síce zvíťazila vo februárových voľbách, avšak tentoraz nezískala dostatok kresiel na samostatné vládnutie. To viedlo k ostrým sporom a opakovaným odkladom kľúčových hlasovaní v rozdelenom parlamente.
„Vyzývam strany, aby teraz viedli dôstojnú volebnú kampaň, založenú na vzájomnom rešpektovaní a najvyšších politických štandardoch. Žiadam tiež strany, aby sa po zverejnení výsledkov posadili, porozprávali a prevzali zodpovednosť, ktorá im prináleží,“ vyhlásila Osmaniová.
Predchádzajúce voľby sa konali vo februári a Kurtiho strana stala opäť najsilnejšou stranou so 48 mandátmi zo 120, stratila však nadpolovičnú väčšinu a bola nútená hľadať koaličných partnerov. Opozičná Demokratická strana Kosova (PDK) a Demokratický zväz Kosova (LDK) získali 24, respektíve 20 mandátov. Sociálnodemokratická iniciatíva (Nizma), ktorú vedie jeden z bývalých veliteľov Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) Fatmir Limaj, a Aliancia pre budúcnosť (AAK) získali dokopy osem kresiel.
Mesiace politického patu prispeli k absencii reforiem, zastaveniu infraštruktúrnych projektov a zmrazeniu niektorých finančných prostriedkov Európskej únie a Svetovej banky, uviedol Reuters.
Spory o zostavenie novej vlády tak spôsobia Kosovu, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska, aj ekonomické straty. Je pritom čoraz nepravdepodobnejšie, že sa podarí včas schváliť štátny rozpočet na rok 2026, čo by mohlo ohroziť schopnosť štátu financovať kľúčové služby.
Opozičné strany so Sebaurčením nechcú vládnuť, pričom čiastočne vinia Kurtiho z eskalácie napätia na severe krajiny, kde žijú prevažne etnickí Srbi.
Vláda v Prištine sa v okresoch na severe Kosova obývaných prevažne Srbmi snaží presadiť kosovské zákony a obmedziť vplyv Belehradu, čo opakovane viedlo k násilným stretom. Belehrad nad Kosovom stratil kontrolu v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 vyhlásilo Kosovo nezávislosť od Srbska, ktoré ho ale ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka. Slovensko ako jeden z piatich členských štátov Európskej únie nezávislosť Kosova neuznáva.
Kurti, ktorý vládne krajine od roku 2021, teraz pôsobí ako dočasný premiér už takmer desať mesiacov, zatiaľ čo rozdelený parlament odkladal kľúčové hlasovania týkajúce sa zostavenia vlády, napísala dnes AFP. Kurtiho kabinet nezískal podporu v parlamente ani na konci októbra. Vtedy Sebaurčenie navrhlo na premiéra Kurtiho, teraz jeho spojenca Glauka Konjufcu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.