Najnovšie

Turecko vydalo zatykač na Netanjahua i dvoch izraelských ministrov, viní ich z genocídy v Gaze

Istanbulská prokuratúra vydala zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Israela Kaca, ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a niekoľko ďalších izraelských predstaviteľov, ktorých viní z genocídy a zločinov proti ľudskosti v Pásme Gazy.

7.11.2025 20:46
odoberať
Google News
zdieľať
Benjamin Netanyahu
Foto: Bernat Armangue SITA/AP
Demonštrant drží palestínsku vlajku a plagát izraelského premiéra Benjamina Netanjahua počas protestu v Madride, október 2025

Zatykače sa týkajú celkom 37 osôb, vrátane náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira. Istanbulská prokuratúra tiež odsúdila zločiny proti ľudskosti, ktoré podľa nej Izrael systematicky pácha v Pásme Gazy. Izraelská vláda dlhodobo odmieta obvinenia z genocídy a uvádza, že operácia v Gaze je aktom sebaobrany, pri ktorom dodržiava medzinárodné právo.

Za genocídu považuje izraelskú operáciu v Pásme Gazy aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý tento rok v júni napríklad tiež povedal, že Netanjahu už „predčil v páchaní genocídy“ aj niekdajšieho nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Z genocídy viní Izrael aj Juhoafrická republika, ktorá kvôli tomu už v decembri 2023 podala sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu. Niektoré krajiny sa k nej vlani pripojili. ICJ zatiaľ v tejto veci nerozhodol, ale niekoľkokrát vyzval Izrael, aby zvýšil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Vlani v novembri vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na premiéra Netanjahua kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Pásme Gazy.

Tento rok v auguste panel OSN oznámil, že v častiach Pásma Gazy je hladomor. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk potom uviedol, že hladomor v Gaze je priamym dôsledkom rokovaní izraelskej vlády, tie tvrdenia o hladomore v oblasti odmieta. Od začiatku vojny v októbri 2023 do Pásma Gazy Izrael nepúšťal dostatok humanitárnej pomoci a tento rok takmer tri mesiace pre toto územie s dvoma miliónmi obyvateľov blokoval všetky dodávky vrátane jedla.

Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 útokom palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1 200 ľudí (dve tretiny z nich boli civilisti) a ďalších 250 osôb uniesli.

Asi dve tretiny z nich zajatia prežili a boli prepustení výmenou za niekoľko tisíc Palestínčanov z izraelských väzníc počas troch prímerí – koncom novembra 2023, tento rok začiatkom roka a tento rok v októbri.

Video

Po dvoch rokoch v rukách teroristov konečne doma. Hamas prepustil izraelských rukojemníkov

Zdroj: IDF

Izraelská armáda po útoku Hamasu začala masívne bombardovanie Pásma Gazy a neskôr aj pozemnú operáciu a zabila tam podľa úradov ovládaných Hamasom najmenej 68 875 Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami.

Denník The Guardian tento rok v auguste s odvolaním sa aj na údaje izraelskej armády napísal, že asi 80 percent zabitých boli civilisti. Od 10. októbra platí v Pásme Gazy krehké prímerie, ktoré ale bolo už niekoľkokrát porušené.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy