Putin panikári a odporcov obviňuje z prípravy prevratu. Rusko sa začína rúcať, píše The Daily Telegraph

Chodorkovskij, ktorý po prepustení z väzenia v roku 2013 žije v exile v Londýne, tieto obvinenia odmieta ako „lži“. Podľa denníka The Daily Telegraph ide o znak rastúcej nervozity režimu. „Kremeľ je paranoidný,“ uviedol John Herbst z Atlantickej rady a bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine. „Putin hľadá nepriateľov, aby posilnil svoj režim.“

Ekonomika na pokraji recesie

Popri vnútropolitickom napätí Rusko zápasí s čoraz vážnejšími hospodárskymi problémami. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov už v júni varoval, že krajina je „na pokraji recesie“. Firmy zasiahli vysoké úrokové sadzby a prudko rastúce náklady na štátne pôžičky.

Podľa Craiga Kennedyho z Harvardského centra pre ruské a euroázijské štúdiá „Rusko financovalo vojnu z požičaných peňazí, ktoré sa neobjavovali v štátnych účtoch“. Až 23 % úverov ruských bánk, v hodnote 190 miliárd dolárov, je dnes viazaných na zbrojárske firmy. Tie však trpia vysokými nákladmi – šéf zbrojárskeho koncernu Rostec Sergej Čemezov už minulý rok varoval, že „väčšina našich spoločností skrachuje, ak budeme pokračovať týmto tempom,“ pripomína The Daily Telegraph.

Banky čelia rastúcemu počtu nesplácaných úverov a podľa agentúry Bloomberg sa minimálne tri najväčšie banky pripravujú na žiadosť o pomoc od centrálnej banky. Guvernérka Elvira Nabiullinová síce tvrdí, že „varovania o systémovej kríze sú absolútne neopodstatnené“, no viacerí ekonómovia upozorňujú na „predpoklady pre vznik bankovej krízy“.

Kríza v energetike a každodennom živote

Súčasne s finančnými problémami Rusko čelí aj útokom ukrajinských dronov na ropné rafinérie, ktoré podľa denníka zasiahli 21 z 38 najväčších zariadení v krajine. Výsledkom je nárast cien benzínu o 40 % od začiatku roka, zatváranie čerpacích staníc v Sibíri a racionovanie paliva na Kryme.

Podľa bývalého ruského ministra financií Sergeja Alexašenka je civilný sektor „do veľkej miery v recesii“ a „nikto nemá hotovosť“.

Rozpočtová priepasť a rastúci dlh

Ruské verejné financie sa prepadávajú do rekordného deficitu. Ministerstvo financií zvýšilo cieľový deficit na 2,6 % HDP, čo predstavuje 5,7 bilióna rubľov. Nižšie ceny ropy a vysoké výdavky na vojnu spôsobili, že rezervy vo Fonde národného bohatstva klesli z takmer 10 biliónov na 4,2 bilióna rubľov.

Na pokrytie výdavkov vláda zvyšuje dane aj masívne požičiava, pričom výnosy z 10-ročných štátnych dlhopisov dosiahli 15,2 %. Ako varuje Benjamin Hilgenstock z KSE Institute, „ak banky použili všetku likviditu na úvery súkromnému sektoru, zostane im málo na nákup vládnych dlhopisov“.

Trump pritvrdzuje

Napätie zvyšujú aj nové sankcie USA, ktoré prezident Donald Trump oznámil po tom, čo Rusko odmietlo dohodu o prímerí. Washington uvalil sankcie na Rosnefť a Lukoil a pohrozil trestami aj bankám, ktoré sprostredkúvajú platby za ruskú ropu. India a Čína následne obmedzili svoje nákupy, čím ohrozili kľúčové príjmy ruského štátneho rozpočtu.

Podľa analytika Timothyho Asha „Rusko je po prvýkrát za tri a pol roka naozaj zasiahnuté“. Samotný Trump povedal, že „táto ekonomika sa čoskoro zrúti“.

Obavy z prechodu moci

Chodorkovskij považuje nové obvinenia za znak „úzkosti Kremľa z otázky nástupníctva“. „Ak by Putin zomrel zajtra, Rusko nemá zjavného nástupcu,“ uviedol. Dodal, že ruská opozícia v exile môže získať „medzinárodnú legitimitu, ktorá bude mať význam pri náhlej zmene moci“.

Podľa analytičky Angely Stentovej z Georgetown University sa Kremeľ snaží „posilniť Putinovu líniu, že Západ sa pokúša rozbiť Rusko“.