Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nemecký historik vďaka AI zistil identitu vraha z jednej z najznámejších fotografií holokaustu
Nemecký historik žijúci v USA Jürgen Matthäus s pomocou umelej inteligencie zrejme zistil meno nacistického vraha z jednej najznámejších fotografií zachytávajúcich zverstvá holokaustu. Vrahom bol veľmi pravdepodobne nacistický vojnový zločinec Jakobus Onnen, ktorého identita sa so snímkou zhodovala na 99 percent, ako uviedla nemecká stanica Deutsche Welle (DW).
Holokaust znamenal zlo a to zlo nevykapalo, je tu stále. Susedia, ktorí sa delili o sviatočné jedná, sa z minúty na minútu stali nepriateľmi
Fotografia urobená na území dnešnej Ukrajiny bola dlhé roky mylne označovaná ako Posledný Žid vo Vinnycji, identita strelca potom zostávala neznáma. Na fotografii z roku 1941 je zachytený nacistický vojak, ktorý stojí vzpriamene a mieri pištoľou na šiju kľačiaceho židovského mladíka, ktorý sa skláňa nad otvoreným hrobom plným mŕtvych tiel. V pozadí fotografie je vidieť skupinu nemeckých vojakov, ktorí celú scénu pozorujú.
Záverečné výsledky svojho výskumu Matthäus publikoval v odbornom historickom časopise Zeitschrift für Geschichtswissenschaft. Onnen sa za svoje činy nikdy nezodpovedal, pretože zomrel v boji v auguste 1943. Jeho sestra navyše zničila zbierku listov, ktoré jej posielal, čím znemožnila ich použitie na rekonštrukciu udalostí. Vďaka istému stredoškolskému učiteľovi, ktorý na starej fotografii rozpoznal tvár svojho príbuzného a poslal ju Matthäusovi na porovnanie, sa odborníkom na umelú inteligenciu podarilo vraha identifikovať ako Onnena.
Matthäus už v roku 2023 zistil, že sa nejednalo o ukrajinské mesto Vinnycja, ako sa dlho predpokladalo, ale o popravu Židov príslušníkmi nacistických oddielov SS v citadele v Berdyčive dňa 28. júla 1941. Berdyčiv je mesto vzdialené približne 150 kilometrov od Kyjeva.
„Je to obrovský krok vpred k pochopeniu historickej reality holokaustu,“ povedal Matthäus DW. „Ak je niečo také možné pri tejto fotografii, mohlo by to byť možné aj pri listoch či denníkoch,“ dodal.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.