Kremeľ masívne prezbrojuje. Chystá vojnu s NATO, no jeho vlastnú armádu rozožiera korupcia

Analýza ISW, založená na prejave ruského ministra obrany Andreja Belousova z 29. augusta a ďalších otvorených zdrojoch, kreslí obraz režimu s veľkými ambíciami, ktorého vojenský aparát je však zvnútra prehnitý.

Strategické ciele

Hlavnou prioritou Moskvy zostáva víťazstvo na Ukrajine. Plány ministerstva obrany však siahajú oveľa ďalej. Belousov predstavil dlhodobý program prezbrojenia do roku 2036, ktorý sa zameriava na modernizáciu strategických jadrových síl, vesmírnych systémov, protivzdušnej obrany a najmä na technológie budúcnosti: elektronický boj (EW), bezpilotné systémy a umelú inteligenciu (AI).

ISW to interpretuje ako jasný signál, že Rusko sa pripravuje na technologicky vyspelého protivníka, akým by bola aliancia NATO. Súčasťou tohto úsilia je aj masívna reforma vojenského školstva. Do roku 2034 plánuje Rusko znovu otvoriť 15 vyšších vojenských škôl, vrátane špecializovanej školy pre sily bezpilotných systémov. Cieľom je vychovať novú generáciu dôstojníkov, ktorí budú na rozdiel od súčasného velenia technologicky gramotní a schopní efektívne viesť modernú vojnu. Kremeľ sa tiež snaží urýchliť zavedenie nového situačného systému „Svod“, ktorý má zlepšiť prehľad o dianí na bojisku.

Armáda na predaj

Na udržanie masívnych ofenzívnych operácií potrebuje Rusko neustály prísun nových vojakov. Náborové metódy sa podľa ISW zmenili na cynický biznis model. Regrúti sú lákaní na finančné ponuky, ktoré sú pre bežného Rusa astronomické – napríklad operátorom dronov sľubujú až šesť miliónov rubľov (približne 66 000 eur) za prvý rok služby, zatiaľ čo priemerný mesačný plat v Rusku je 103 000 rubľov.

Štandardy pre nábor prudko klesli. Ruský opozičný portál Važnyje Istorii odhalil, že armáda aktívne verbuje ľudí s ochoreniami ako HIV a hepatitída, pre ktorých vytvára samostatné oddiely. Nábor sa zmenil na korupčnú schému; úrady v Jaroslavľskej oblasti údajne zarábajú až milión rubľov týždenne za verbovanie väzňov z vyšetrovacej väzby. Popri tom pokračuje klamanie a nátlak na cudzincov a brancov, aby podpísali profesionálne zmluvy.

Rozklad zvnútra

Najotrasnejšie detaily analýzy ISW sa týkajú vnútorného stavu ruských jednotiek, kde zneužívanie a korupcia nie sú ojedinelé, ale predstavujú systémový problém. Velitelia bežne požadujú od vojakov úplatky vo výške 200 000 až 500 000 rubľov (2 100 až 5 200 eur) za udelenie dovolenky. Tí, ktorí odmietnu zaplatiť, sú posielaní do samovražedných útokov alebo umiestnení do trestných ciel.

Finančné vydieranie často prerastá do fyzického násilia, ako dokazuje prípad z 252. motostreleckého pluku, kde velenie napadlo vojaka, ktorý si nemohol dovoliť zaplatiť úplatok za voľno. V najextrémnejších prípadoch táto brutalita vedie až k likvidácii vlastných ľudí. Bývalý veliteľ 44. armádneho zboru, generálmajor Alexander Dembickij, bol obvinený z toho, že zámerne posielal svojich podriadených na smrť, aby zakryl svoje korupčné prepojenie na súkromnú vojenskú spoločnosť. Tento hlboký morálny úpadok ilustrujú aj zábery zverejnené ukrajinskými silami, ktoré údajne zachytávajú velenie 155. brigády námornej pechoty pri poprave vlastného zraneného vojaka.

Príbuzní vojakov zo 40. brigády námornej pechoty sa zasa sťažujú, že velenie systematicky zanedbáva evakuáciu ranených, ktorí tak umierajú na bojisku bez pomoci.

Nedostatok zdravotníkov

Z Belousovovho vyjadrenia tiež vyplýva, že ministerstvo plánuje do zdravotníckych jednotiek zaraďovať civilných lekárov a zdravotníkov, z čoho sa dá usúdiť ich nedostatok na fronte. Belousov takisto uviedol, že už sa podarilo do jednotiek zaradiť zdravotníkov z radov dobrovoľníkov, pričom táto prax by sa mala rozšíriť do všetkých ruských vojenských okruhov. Ministerstvo sa snaží na kritiku reagovať aj tým, že všetky jednotky už dostali balíčky prvej pomoci a zavádzajú sa nové opatrenia na evakuáciu ranených.

Belousov zároveň vyhlásil, že 97 % zranených vojakov sa vracia na bojisko. Analytici to však spochybňujú a porovnávajú s americkými štatistikami z Afganistanu, kde sa na front vrátila len necelá polovica. Tieto čísla naznačujú, že Rusku chýbajú vojaci a že na front sú posielaní aj nedoliečení alebo chorí jedinci, čo potvrdzuje aj nábor ľudí s HIV a hepatitídou.

Byrokracia a tiché hrozby pre režim

Kremeľ čelí aj byrokratickým problémom, ktoré odhaľujú jeho snahu manipulovať verejnú mienku. Úrady sa snažia priznať štatút veterána bojovníkom z neregulárnych jednotiek (napríklad väzňom z Vagnerovej skupiny) alebo brancom, ktorí bránili ruské pohraničie. Robia to však tak, aby nemuseli oficiálne priznať, že tieto skupiny boli nasadené v bojových operáciách, čím sa snažia udržať ilúziu „profesionálnej“ armády.

V pozadí týchto problémov sa podľa ISW skrývajú dve hlavné obavy Kremľa: masový návrat tisícov psychicky traumatizovaných veteránov, ktorí by mohli destabilizovať ruskú spoločnosť, a rastúca únava verejnosti z vojny, ktorá sa prejavuje klesajúcou ochotou finančne podporovať armádu.

Analýza Inštitútu pre štúdium vojny tak ukazuje Rusko ako štát, ktorý sa navonok pripravuje na globálny konflikt, no jeho vojenská sila je podkopávaná hlbokými vnútornými problémami, ktoré ohrozujú nielen jeho bojovú efektivitu, ale aj dlhodobú stabilitu samotného režimu.