Môže finlandizácia ukončiť vojnu na Ukrajine? Fíni o tom vedia svoje
Ako možné riešenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou sa občas spomína jej finlandizácia. Ešte pred ruskou agresiou o nej hovoril bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger, vtedajší český prezident Miloš Zeman aj francúzska hlava štátu Emmanuel Macron, vlani zase niektorí politici v Nemecku. Téma sa objavila i na stretnutí európskych lídrov so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Čo však ten pojem vlastne znamená a prečo Ukrajina také návrhy odmieta?
Fínsky prezident Alexander Stubb (vpravo) a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj.
„V roku 1944 sme našli riešenie a som si istý, že aj v roku 2025 budeme schopní nájsť riešenie, ako ukončiť ruskú agresívnu vojnu a dosiahnuť trvalý, spravodlivý mier,“ povedal Trumpovi fínsky prezident Alexander Stubb, keď ho v auguste spolu s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským a ďalšími európskymi predstaviteľmi navštívil vo Washingtone.
V rozhovore pre britský týždenník The Economist o rozhodnutí spred 81 rokov prezradil: „Stále máme pocit, že sme vyhrali, pretože sme si zachovali nezávislosť.“
Video
Fíni už cvičia s NATO. Aj na Rusov
Zdroj:
NATO
Stubb narážal na tzv. finlandizáciu. Tento výraz sa v politike začal používať koncom 60. rokov na vyjadrenie zložitých vzťahov medzi Fínskom a Sovietskym zväzom (ZSSR).
Aby si totiž Fínsko po druhej svetovej vojne zachovalo zvrchovanosť, svoju zahraničnú politiku podriadilo požiadavkám Moskvy. Finlandizácia sa teda chápe ako dobrovoľné podrobenie sa vplyvu mocného suseda.
Porážka v zimnej vojne
Podobne ako Ukrajina tvorilo aj Fínsko dlhé roky hranicu medzi dvoma svetmi – Západom a Ruskom. Takmer 700 rokov bolo súčasťou švédskeho kráľovstva, až kým ho začiatkom 19. storočia ako vojnovú korisť nezabralo ruské cárstvo.
Po októbrovej revolúcii v roku 1917 boľševici síce uznali nezávislosť Fínska, ale vzájomné vzťahy zostali napäté. V novembri 1939 Sovietsky zväz Fínsko napadol a začala sa tzv. zimná vojna, ktorá sa skončila prímerím v marci 1940.
Sovietsky diktátor Josif Stalin Fínov prinútil, aby sa vzdali veľkej časti územia vrátane svojho druhého najväčšieho mesta Viipuri (Vyborg) a pristúpili na predložené podmienky.
Sú dôkazy, že Stalin uvažoval nad dobytím celého Fínska a nad jeho pripojením k ZSSR, no pre zlý stav armády a zhoršenú medzinárodnú situáciu sa zrejme rozhodol s plánom počkať.
Sovieti Fínom aj tak zabrali veľké oblasti, kde žilo asi 450-tisíc ľudí (takmer 12 percent populácie). Drvivá väčšina z nich sa následne presťahovala do fínskeho vnútrozemia.
„Vyľudnená Karélia tak pripadla Sovietskemu zväzu, čo uľahčilo jej rusifikáciu… Táto rana akoby náš ľud priviedla do stavu bezvedomia. Aká je prozreteľnosť histórie, ktorá najprv stvorila malé národy a potom ich ponechala napospas osudu veľkých?“ zaspomínal si v pamätiach fínsky diplomat a neskorší prezident Juho Paasikivi.
Jeho krajina vtedy zažila niečo podobné ako Ukrajina o 80 rokov neskôr – nesplniteľné požiadavky, vyhrážanie a nakoniec inváziu.
V područí Kremľa
Keď nacistické Nemecko v júni 1941 napadlo ZSSR, Fínsko sa pridalo na Hitlerovu stranu, aby si vybojovalo späť územia, ktoré muselo odstúpiť Sovietom.
Po jeho porážke boli však podmienky prímeria ešte prísnejšie ako pred štyrmi rokmi. Helsinki museli uznať hranice dohodnuté v roku 1940, pričom súhlasili, že sa v prospech ZSSR vzdajú ďalšieho mesta.
Sovietom na 50 rokov prenajali aj polostrov Porkkala, zrušili zákaz komunistickej strany a Moskve vyplatili odškodné vo výške 300 miliónov dolárov. Pokorená krajina sa tiež zaviazala, že zostane neutrálna, čo neskôr viedlo i k odmietnutiu Marshallovho plánu či ochladeniu vzťahov s NATO.
Moskva navyše priamo zasahovala do fínskej politiky a ovplyvňovala jej rozhodnutia. Podľa denníka New York Times mala napríklad fínska vláda pod vedením Urha Kekkonena v 50. rokoch tak blízko ku Kremľu, akoby malo sovietske politbyro právo veta.
Fínsko bolo tiež jedinou krajinou na Západe, ktorá Sovietom vracala emigrantov utekajúcich za slobodou – v roku 1974 tak do ZSSR vydalo ruského disidenta Alexandra Šatravku.
Helsinki neodsúdili ani sovietsku inváziu do Maďarska v roku 1956 a do Československa v auguste 1968. Politika voči Moskve bola vždy opatrná a „priateľská“.
Vo Fínsku dokonca fungovala istá forma cenzúry. Z verejných knižníc museli stiahnuť vyše 1 700 kníh s „protisovietskym“ obsahom, niektoré diela nemohli predávať ani kníhkupectvá a v kinách zakázali filmy kritické voči ZSSR.
Fíni však nemali na výber. Cenou za to, že si zachovali vlastnú štátnosť, bolo, že sa dobrovoľne podriadili svojmu agresívnemu susedovi. Má byť toto cesta i pre Kyjev?
Riešenie, čo nič nerieši?
Zmienky o finlandizácii Ukrajiny sa začali objavovať už pred ruskou anexiou Krymu vo februári 2014. Britský denník Financial Times vtedy zverejnil článok bývalého poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Zbigniewa Brzezinského, ktorý navrhol, aby Moskva Kyjevu ponúkla „fínsku možnosť“.
O mesiac neskôr spomenul „fínsky model vzťahov“ i niekdajší minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger.
„Pokiaľ ide o Ukrajinu, zastávam nemenný názor, že by malo dôjsť k jej neutralite a takzvanej finlandizácii,“ pridal sa v novembri 2014 Zeman. Keď si za to doma vyslúžil kritiku, jeho kancelária vysvetľovala, že pod finlandizáciou nemyslel podriaďovanie sa Rusku, ale neutrálny status, akýsi „pomyselný most“.
Keď začiatkom februára 2022 zavítal do Moskvy Macron, ktorý sa snažil zabrániť vojne, novinári sa ho spýtali, či by bola riešením situácie finlandizácia Ukrajiny. „Je to jeden z modelov, ktorý je na stole,“ odpovedal.
Vyvolal tým také pobúrenie, že keď o pár dní nato navštívil Kyjev, poprel, že by o niečom takom uvažoval. Vlani však finlandizáciu oprášili politici v okruhu bývalého nemeckého kancelára Olafa Scholza.
A to napriek tomu, že Ukrajina také riešenie odmieta. Znamenalo by to totiž nielen veľké územné ústupky, ale fakticky aj to, že by sa Kyjev vzdal suverénnej politiky a podrobil sa Moskve. Medzi najväčších kritikov finlandizácie Ukrajiny patria samotní Fíni.
„Som proti tomu,“ zdôraznila ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. „Určite to nie je niečo, čo by som Ukrajine vnucovala. Určite nie ako prvú možnosť,“ uviedla pre agentúru Reuters v novembri minulého roka s tým, že tento model by problém nevyriešil. Kremľu podľa nej ani nemožno dôverovať, že by prípadnú dohodu dodržal.
„Pre Ukrajincov sú v tejto vojne v hre tri základné otázky: nezávislosť, suverenita a územná celistvosť,“ zdôraznil Stubb na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári tohto roku.
Ako pripomenul, Fínsko si po druhej svetovej vojne síce zachovalo nezávislosť, ale prišlo o suverenitu a nemohlo sa slobodne rozhodnúť, do akej organizácie vstúpi.
„Stratili sme aj desať percent svojho územia,“ dodal fínsky prezident. Európu preto vyzval, aby zabezpečila, že Ukrajinu nepostihne rovnaký osud.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.