Oplatí sa v Nemecku vôbec pracovať? Sociálny systém je príliš štedrý, vláda to chce zmeniť

„Poviem to tak: stále som pevne presvedčený, že sa v tom systéme musí dať ušetriť aspoň desať percent,“ uviedol v rozhovore pre televíziu ProSieben. Keďže výdavky štátu na túto oblasť predstavujú zhruba 50 miliárd eur ročne, išlo by približne o sumu päť miliárd.

„To je obnos, ktorý musí byť možný. Ak si netrúfneme ušetriť desať percent v systéme transferov, ktoré putujú nesprávnym smerom, zlyháme,“ dodal šéf nemeckej vlády.

Zmeny sú nevyhnutné

Merz už počas volebnej kampane tvrdil, že spôsob, ako sa v Nemecku vyplácajú sociálne dávky (Bürgergeld), je postavený na hlavu a treba ho vrátiť späť „na nohy“.

Najmä ak najsilnejšia európska ekonomika už tretí rok zápasí s recesiou a stále sa jej nedarí naštartovať hospodársky rast. Odborníci varujú pred zvyšovaním štátneho dlhu a kritizujú sociálny systém, ktorý je vraj bez reforiem neudržateľný.

Situáciu sťažuje nepriaznivý demografický vývoj a narastajúca miera nezamestnanosti. Tá sa v auguste vyšplhala na 6,4 percenta, keď počet ľudí bez práce – prvý raz za 15 rokov – prekročil hranicu troch miliónov, ako informovala Spolková agentúra pre prácu.

Podľa kancelára by istú úľavu malo priniesť to, že sa vláde konečne podarilo výrazne znížiť počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich do Nemecka. Ako zdôraznil, dôležité je, aby sa nevytvárala skupina ľudí, ktorí sa spoliehajú iba na podporu štátu.

„Musíme sa postarať predovšetkým o to, aby v takom svete nevyrastali deti. Musíme ich motivovať, aby sa vzdelávali a vymanili sa z toho dlhodobého cyklu nezamestnanosti,“ vysvetlil Merz, ktorý stojí na čele Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Napätie v koalícii

Problém by mala vyriešiť reforma sociálneho systému, na ktorej sa vládne strany dohodli už v koaličnej zmluve. Vychádza sa z toho, že „Bürgergeld“ zanikne a nahradí ho „základné zabezpečenie“.

To by ľuďom v núdzi poskytovalo existenčné minimum, no zároveň by od nich vyžadovalo, aby si aktívne hľadali zamestnanie. Zmeny by mali začať platiť na jar budúceho roka.

Proti šetreniu v sociálnom systéme sú však Merzovi koaliční partneri z radov sociálnych demokratov (SPD). Ich spolupredsedníčka Bärbel Basová, ktorá je i ministerkou práce, kancelárove výroky dokonca označila anglickým slovom „bullshit“ (expresívny výraz pre „táranie“). Súhlasí síce, že súčasný systém treba upraviť, ale je proti tomu, aby štát šetril v sociálnej oblasti.

„Musím to odmietnuť, pretože sme bohatá krajina. A povedať, že musíme škrtať v sociálnom zabezpečení, nie je správne. Musíme spoločne pracovať na väčšom raste, to je správna cesta,“ poznamenala pre časopis Stern.

„Teraz sa zdôrazňuje, že ekonomika nefunguje, lebo sociálne systémy sú príliš drahé. Ja to tak nevidím,“ zhodnotila.

Po stredajšom rokovaní koaličnej rady v Berlíne, kde sa preberali základné body ohlasovanej „reformnej jesene“, boli už Merz aj Basová ústretovejší.

Kancelár vyhlásil, že si s ministerkou dobre porozumel a dohodli sa, že chcú zachovať sociálny štát. Nechystajú sa ho okresať ani škrtať sociálne dávky, no zhodli sa, že systém treba zreformovať, aby bola pomoc adresnejšia.

Nepracovať môže byť výhodné

Analytici aj zverejnené údaje potvrdzujú, že kresťanskí demokrati majú pri kritike sociálneho systému vo viacerých veciach pravdu.

Spolková agentúra pre prácu napríklad len pred pár dňami oznámila, že takmer 1,2 milióna poberateľov sociálnych dávok, ktorí by sa mohli zamestnať, ešte nikdy nepracovalo. Veľká časť z nich dokonca poberá podporu už viac ako 28 rokov.

Nevôľu vyvoláva i skutočnosť, že takmer polovicu poberateľov sociálnych dávok tvoria prisťahovalci. Podľa Spolkovej agentúry pre prácu bolo koncom minulého roka z celkového počtu 5,42 milióna ľudí dostávajúcich „Bürgergeld“ až 2,6 milióna (48 percent) cudzincov.

Na otázku poslancov Spolkového snemu krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktoré mená sa najviac vyskytujú medzi poberateľmi sociálnych dávok, vláda odpovedala, že najčastejšie ide o rôzne formy moslimského mena Mohammed – bolo ich asi 40-tisíc.

Až za nimi nasledovalo nemecké meno Michael (vyše 24-tisíc ľudí) a tretie miesto obsadilo arabské meno Ahmad (viac ako 20-tisíc osôb).

Andreas Peichl, profesor národného hospodárstva na Univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove, zase upozornil, že pre mnohých rodičov sa pracovať ani neoplatí. Pre denník Bild to priblížil na príklade štvorčlennej rodiny v Mníchove.

Ak je jeden z rodičov zamestnaný na plný úväzok a zarába mesačne 3 500 eur v hrubom, čistý príjem rodiny vyjde dokopy na 4 180 eur (vrátane rodinných prídavkov, príspevku na bývanie atď.).

Keby mal prácu i druhý rodič s hrubou mzdou trebárs 2 000 eur, rodina by mala k dispozícii celkovo 4 400 eur v čistom, pretože by platila vyššie dane a stratila by nárok na viaceré príspevky od štátu.

Ak by však v rodine nik nepracoval a žila by len zo sociálnych dávok a ďalšej štátnej podpory, dostala by asi 3 000 eur. Nehovoriac o tom, že by si mohla privyrobiť brigádami s odmenou do tisíc eur.

Za takých podmienok je podľa Peichla často výhodnejšie zostať doma, než chodiť do práce. Aj on preto vyzýva, aby „čierno-červená“ koalícia, ktorá vyšla z februárových volieb, sociálny systém zreformovala.

Sociálne dávky v Nemecku