Stručná história volieb do Poslaneckej snemovne ČR
Po vzniku samostatnej Českej republiky v roku 1993 sa voľby do Poslaneckej snemovne stali kľúčovým prvkom jej politického systému.
Thunovský palác je pamiatka a budova, kde zasadá Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky.
Prvá Poslanecká snemovňa vznikla transformáciou Českej národnej rady, zvolenej ešte v roku 1992, a jej prvé riadne voľby sa konali v roku 1996. Odvtedy sa konajú každé štyri roky.
Významné voľby a ich dopad
- 1996: Tieto voľby boli prvé svojho druhu v samostatnej Českej republike. Hoci ich vyhrala ODS na čele s Václavom Klausom, jej koalícia stratila väčšinu. To viedlo k vzniku menšinovej vlády, ktorá sa udržala len vďaka tzv. opozičnej zmluve so sociálnymi demokratmi (ČSSD).
- 1998: Nasledujúce voľby potvrdili polarizáciu politickej scény a viedli k spomínanej opozičnej zmluve. Víťaz volieb ČSSD a ODS si navzájom garantovali podporu a podelili sa o moc, čo síce stabilizovalo politické prostredie, ale v očiach verejnosti to bolo vnímané ako netransparentný krok. ČSSD vyhrala voľby aj v roku 2002, o štyri roky neskôr zase dominovala ODS.
- 2010: Tieto voľby priniesli veľké zmeny a nástup nových politických subjektov, ako sú TOP 09 a Veci verejné. Tradičné strany, ako ODS a ČSSD, utrpeli výrazné straty. Vytvorila sa pravicová stredová koalícia, ktorá sa však neskôr rozpadla.
- 2013: Po páde Nečasovej vlády sa konali predčasné voľby. Priniesli raketový vzostup hnutia ANO, skončilo druhé za ČSSD a okamžite sa stalo jednou z hlavných politických síl a postupne dominovalo na českej scéne. Vyhralo voľby v roku 2017 a premiérom sa na štyri roky stal Andrej Babiš.
- 2021: Doteraz posledné voľby boli mimoriadne tesné a prelomové. Tesným víťazom sa stala koalícia SPOLU, ktorá s koalíciou Pirátov a Starostov získala väčšinu. Prvýkrát v histórii samostatnej Českej republiky sa do snemovne nedostali sociálni demokrati a komunisti. Premiérom bol Petr Fiala.
| Výsledky volieb do Poslaneckej snemovne ČR 2021 | ||
|---|---|---|
| Strana | Percentuálny zisk | Počet mandátov |
| SPOLU – ODS, KDU-ČSL, TOP 09 | 27,79 % | 71 |
| ANO 2011 | 27,12 % | 72 |
| PIRÁTI a STAROSTOVÉ | 15,62 % | 37 |
| Svoboda a přímá demokracie (SPD) | 9,56 % | 20 |
| PŘÍSAHA – občanské hnutí Roberta Šlachty | 4,68 % | 0 |
| Česká strana sociálně demokratická | 4,65 % | 0 |
| Komunistická strana Čech a Moravy | 3,6 % | 0 |
| Trikolora Svobodní Soukromníci | 2,76 % | 0 |
| VOLNÝ blok | 1,33 % | 0 |
| Strana zelených | 0,99 % | 0 |
| Otevřeme Česko normálnímu životu | 0,4 % | 0 |
| Švýcarská demokracie | 0,31 % | 0 |
| Moravané | 0,26 % | 0 |
| Aliance pro budoucnost | 0,21 % | 0 |
| Koruna Česká | 0,16 % | 0 |
| Hnutí Prameny | 0,15 % | 0 |
| Urza.cz | 0,12 % | 0 |
| ALIANCIA NÁRODNÍCH SIL | 0,09 % | 0 |
| SENIOŘI 21 | 0,06 % | 0 |
| Moravské zemské hnutí | 0,03 % | 0 |
| Levice | 0,01 % | 0 |
| Volte Pravý Blok | 0,01 % | 0 |
História volieb v Česku ukazuje, že volebná scéna je dynamická a neustále sa vyvíja. Od stabilného dvojblokového systému prešla k fragmentovanej scéne s nástupom nových hnutí, a v posledných voľbách k návratu silných predvolebných koalícií.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.