Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Aj Čína zbledne závisťou. Rím postaví megamost, Taliansko sa jeho výstavbou „zapíše do dejín“
Talianska vláda v stredu definitívne schválila projekt v hodnote 13,5 miliardy eur na výstavbu mosta v Messinskom prielive, ktorý prepojí pevninskú časť krajiny so Sicíliou. Pôjde o najdlhší visutý most na svete a podľa vlády bude schopný odolávať silnému vetru aj zemetraseniam v tomto regióne ležiacom na dvoch tektonických platniach. Dokončený by mal byť v roku 2032.
Taliansky vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini z nového mosta spravil jednu z priorít vlády premiérky Giorgie Meloniovej. Týmto projektom sa podľa neho Taliansko „zapíše do dejín“. Agentúra AP informovala, že predbežné práce by mohli začať už počas tohto leta a stavebné práce budúci rok.
Video
Most v Messinskom prielive v Taliansku - vizualizácia
Zdroj:
Reuters
Most bol navrhnutý s dvoma železničnými koľajami uprostred a tromi jazdnými pruhmi na oboch stranách. Dve mostné veže budú vysoké 400 metrov a visuté rozpätie mosta bude až 3,3 kilometra. Ministri veria, že výstavba mosta prinesie do dvoch chudobných regiónov Talianska – Sicílie a Kalábrie – hospodársky rast a pracovné príležitosti. Podľa Salviniho by ich malo byť niekoľko desiatok tisíc.
Výstavba mosta však vyvolala medzi miestnymi obyvateľmi protesty v súvislosti s vplyvom na životné prostredie a vysokými nákladmi. Podľa kritikov by tieto peniaze mohli byť využité lepšie.
Pokusov o vybudovanie mosta spájajúceho taliansku pevninu so Sicíliou bolo už niekoľko a prvé plány na takúto výstavbu boli vypracované už pred viac ako 50 rokmi. Predchádzajúci projekt v roku 2013 zrušili v rámci úsilia o zníženie štátnych výdavkov a verejného dlhu.
Talianska vláda na konci júna oznámila, že sa bude snažiť presadiť, aby bola táto výstavba zaradená do obranných výdavkov. Náklady na stavbu by sa tak mohli zarátať do záväzku minúť päť percent HDP na obranné výdavky ročne, na čom sa lídri členských štátov NATO dohodli na júnovom summite v holandskom Haagu. Z piatich percent celkových výdavkov do obrany môžu členské štáty minúť 1,5 percenta na iné projekty spojené s obranou vrátane infraštruktúrnych.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.