Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Francúzsko uzná Palestínsky štát, oznámil Macron. Oficiálne tak urobí v septembri
Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina uzná existenciu Štátu Palestína. Oficiálne tak urobí v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, uviedla agentúra AFP. Pripojí sa tak k viac ako 140 krajinám OSN, ktoré Palestínu uznávajú. Zatiaľ čo izraelskí a americkí predstavitelia rozhodnutie ostro kritizovali, palestínska samospráva ho privítala.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„V súlade s historickým záväzkom Francúzska k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe som sa rozhodol, že Francúzsko uzná Štát Palestína. Slávnostne to oznámim Valnému zhromaždeniu OSN v septembri tohto roku,“ napísal francúzsky prezident na internete.
Macron v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 opakovane vyjadroval svoju podporu Izraelu a upozorňoval na antisemitické útoky. V poslednom čase sa však pripojil k viacerým ďalším štátom, ktoré apelujú na izraelskú vládu, aby prišla s riešením humanitárnej krízy v Pásme Gazy a tiež vojnového konfliktu.
„Je potrebné zabezpečiť okamžité prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov a hromadný prísun humanitárnej pomoci pre obyvateľov Pásma Gazy. Je tiež potrebné zaručiť odzbrojenie Hamasu, zabezpečenie a obnovu Gazy. A je potrebné konečne vybudovať palestínsky štát, zabezpečiť jeho životaschopnosť a umožniť mu, aby sa mohol po demilitarizácii a uznaní štátu Izrael podieľať na bezpečnosti celého Blízkeho východu,“ doplnil Macron.
Jeho dnešné rozhodnutie podľa agentúr tvrdo kritizoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého vyjadrenie „odmeňuje teror a hrozí vytvorením ďalšieho vykonávateľa vôle Iránu“.
Vicepremiér a minister spravodlivosti Jariv Levin Macronov krok označil za „temnú škvrnu na francúzskej histórii a priamu pomoc terorizmu“. Minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že jeho krajina nedovolí vytvorenie palestínskej entity, ktorá by ohrozovala existenciu Izraela.
Naproti tomu podpredseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny a pravdepodobný nástupca Mahmúda Abbása vo funkcii palestínskeho prezidenta Husajn Šajch rozhodnutie privítal. „Táto pozícia odráža rešpekt Francúzska k medzinárodnému právu a jeho podporu práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie a vznik nášho samostatného štátu,“ citovala ho AFP.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok označil oznámenie francúzskeho prezidenta za „neuvážené rozhodnutie“. „Toto nezodpovedné rozhodnutie slúži iba propagande Hamasu a odďaľuje mier. Je to facka obetiam 7. októbra,“ napísal šéf americkej diplomacie na sieti X, pričom odkázal na útok palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.
Video
Trumpova vízia zrekonštruovaného Pásma Gazy na bizarnom videu vytvorenom AI
Zdroj:
Truth Social
donald trump
Francúzsky prezident svoje odhodlanie uznať existenciu Štátu Palestína vyjadril už minulý mesiac. Opakovane tiež vyjadroval svoju podporu dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu spolu s uznaním práva Izraela na obranu. Francúzsko je tiež jedným z usporiadateľov konferencie OSN, ktorá má budúci týždeň rokovať o dvojštátnom riešení konfliktu.
Spojené štáty v júni v diplomatickom demarši vyzvali vlády celého sveta, aby sa nezúčastnili na konferencii OSN. USA v dokumente uviedli, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a mohli by čeliť diplomatickým krokom zo strany Washingtonu.
Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee v júni povedal, že si nemyslí, že nezávislý Palestínsky štát naďalej zostáva cieľom zahraničnej politiky USA.
Hamas vyzval štáty sveta, aby nasledovali Francúzsko
Palestínske militantné hnutie Hamas vo štvrtok ocenilo záväzok Francúzska uznať Palestínsky štát ako pozitívny krok. Skupina zároveň vyzvala všetky štáty, aby urobili rovnaký krok, a to napriek odporu zo strany Izraela.
„Považujeme to za pozitívny krok správnym smerom k spravodlivosti pre náš utláčaný palestínsky ľud a k podpore ich legitímneho práva na sebaurčenie,“ uviedol Hamas vo vyhlásení po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko v septembri na Valnom zhromaždení OSN uzná Palestínsky štát.
„Vyzývame všetky štáty sveta – najmä európske štáty a tie, ktoré ešte neuznali Palestínsky štát – aby nasledovali príklad Francúzska,“ dodalo hnutie.
Ako „historické“ privítala Saudská Arábia vyhlásenie Macrona o zámere Francúzska uznať Palestínsky štát a vyzvala ďalšie štáty, aby pristúpili k rovnakému kroku. „Kráľovstvo oceňuje toto historické rozhodnutie, ktoré potvrdzuje konsenzus medzinárodného spoločenstva o práve palestínskeho ľudu na sebaurčenie a založenie nezávislého štátu,“ uviedlo saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí.
Podpredseda írskej vlády Simon Harris v príspevku na sieti X označil krok Francúzska za „jediný trvalý základ mieru a bezpečnosti pre Izraelčanov aj Palestínčanov“.
Starmer, Macron a Merz sa v piatok spoja, aby prebrali situáciu v Pásme Gazy
Britský premiér Keir Starmer sa v piatok spojí s kolegami z Francúzska a Nemecka na naliehavé rokovania o tom, ako zastaviť zabíjanie v Pásme Gazy. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters britský ministerský predseda. Utrpenie a hladovanie v Gaze je podľa neho nevýslovné a neobhajiteľné. Podľa Starmera sa všetci zhodujú na potrebe vyvinúť na Izrael tlak, aby zmenil svoj postup a umožnil vpustiť do Pásma Gazy viac humanitárnej pomoci.
„Zajtra (v piatok) budem mať mimoriadny hovor s partnermi z E3 (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo), počas ktorého prediskutujeme, čo môžeme vo všetkej naliehavosti urobiť pre zastavenie masakrov a pre poskytnutie potravín obyvateľstvu, ktoré ich zúfalo potrebuje,“ uviedol Starmer v dnešnom vyhlásení. Dodal, že budúce prímerie v Gaze bude smerovať „na cestu k uznaniu palestínskeho štátu“. Starmer tak bude hovoriť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
Izrael aj Hamas čelia silnejúcemu tlaku doma i zo zahraničia, aby uzavreli prímerie, pretože sa humanitárna situácia v Pásme Gazy prudko zhoršuje kvôli rozšírenému hladovaniu jeho obyvateľov.
Izrael od 2. marca zaviedol blokádu akýchkoľvek dodávok do Gazy, ktorú čiastočne uvoľnil až na konci mája po kritike a nátlaku medzinárodného spoločenstva a opakovaných varovaniach medzinárodných organizácií ohľadom už existujúcej akútnej podvýživy a hroziaceho hladomoru v Pásme Gazy. Dňa 26. mája začala humanitárna nadácia pre Gazu (GHF), ktorá má podporu Spojených štátov a Izraela a ktorá mala nahradiť doterajší systém distribúcie humanitárnej pomoci vykonávaný agentúrami OSN a inými medzinárodnými organizáciami.
Video
Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra 2023
Archívne video
Zdroj:
IDF
OSN a medzinárodné humanitárne organizácie upozorňujú, že mechanizmus zavedený GHF je neefektívny, porušuje humanitárne princípy a umožňuje Izraelu používať jedlo ako zbraň. V posledných týždňoch sú pravidelne hlásené prípady streľby či paľby z granátometov pri centrách GHF zo strany izraelských jednotiek, pri ktorých boli zabité už stovky Palestínčanov.
V uplynulých týždňoch v Pásme Gazy v dôsledku podvýživy zahynuli desiatky ľudí, uviedli tamojšie úrady. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu uviedla, že od začiatku roka si hlad v Pásme Gazy vyžiadal životy 21 detí mladších ako päť rokov. Dnes ministerstvo zdravotníctva v Gaze oznámilo, že na podvýživu zomreli ďalší dvaja ľudia, podľa šéfa nemocnice Šífa išlo o dvoch pacientov, ktorí zahynuli po niekoľkých dňoch bez jedla.
V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých takmer 60 000 Palestínčanov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.