Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zástupcovia Konga a konžských povstalcov zo skupiny M23 podpísali predbežný mier
Konžská demokratická republika (KDR) a povstalecká skupina Hnutie 23. marca (M23) v sobotu v katarskej Dauhe podpísali vyhlásenie o zásadách trvalého ukončenia bojov na východe KDR. Dokument je výsledkom rokovaní sprostredkovaných Katarom, ktoré začali ešte v apríli.
„Strany sa zaväzujú dodržiavať záväzok trvalého prímeria“, zdržať sa šírenia „nenávistnej propagandy“ a „akéhokoľvek pokusu o obsadenie nových pozícií násilím“, uvádza sa v dokumente podpísanom v katarskom hlavnom meste Dauha, ktorý nadväzuje na konžsko-rwandskú mierovú dohodu sprostredkovanú USA koncom júna.
Desaťročia tlejúci konflikt na východe KDR eskaloval v januári, keď povstalci z M23 – ktorých vojensky podporovala Rwanda, čo však vláda v Kigali popierala – dobyli mesto Goma a následne obsadili aj ďalšie veľké mesto Bukavu. Boje si vyžiadali približne 3-tisíc obetí a z regiónu utieklo asi pol milióna ľudí.
V marci sa katarským diplomatom podarilo sprostredkovať stretnutie medzi konžským prezidentom Felixom Tshisekedim a prezidentom Rwandy Paulom Kagamem, na ktorom vyzvali na „okamžité a bezpodmienečné“ prímerie. Stretnutie viedlo k priamym rokovaniam medzi KDR a M23. Konžská vláda dovtedy viesť rozhovory s M23 odmietala, keďže ju považovala za teroristickú skupinu.
Zdroje Reuters v oboch delegáciách prítomných v Katare však vyjadrili frustráciu z pomalého tempa rokovaní a nedostatočného pokroku v súvislosti s mechanizmami na budovanie dôvery medzi znepriatelenými stranami. Problémovou otázkou naďalej je prepustenie členov M23 zadržiavaných KDR alebo opätovné otvorenie bánk na území ovládanom povstalcami.
Kongo sužujú konflikty od získania nezávislosti v 60. rokoch minulého storočia. Niektoré z nich sa rozhoreli kvôli kontrole nad nerastným bohatstvom, iné kvôli etnickej rivalite. Kongo viní z podpory rebelov susednú Rwandu, ktorá naopak Kongo obviňuje z toho, že poskytlo útočisko členom hutuských milícií. Tí sú zodpovední za genocídu z roku 1994, pri ktorej v Rwande zomrelo vyše 800-tisíc menšinových Tutsiov a umiernených Hutuov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.