Vojny pritiahli Peking k Moskve. Čína nechá USA, aby si pálili prsty na Blízkom východe
Čína vyslala jasný signál. Peking si nemôže dovoliť, aby Rusko prehralo vojnu na Ukrajine. Tieto slová mal minulý týždeň povedať čínsky minister zahraničných vecí Wang I šéfke diplomacie Kaji Kallasovej. Pre svetové médiá ich potvrdili viaceré zdroje. O obsahu konverzácie ako prvý informoval denník South China Morning Post.
Čínsky komunistický líder Si Ťin-pching so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom počas májovej návštevy Moskvy.
Zdroj uviedol, že Wangove vyjadrenia v súkromí naznačujú, že Peking by mohol uprednostniť zdĺhavú vojnu na Ukrajine, ktorá by Spojeným štátom bránila zamerať sa na ich rivalitu s Čínou,“ zhodnotila situáciu televízia CNN.
Video
Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?
Zdroj:
Pravda/Andrej Matišák
Dohoda Si – Putin?
Zároveň noviny New York Times cez víkend zverejnili rozhovor s generálnym tajomníkom Markom Ruttem. Šéf Severoatlantickej aliancie tiež skomentoval vzťahy Pekingu a Moskvy.
„Čoraz viac si to uvedomujeme a nebuďme v tomto smere naivní. Ak by Si Ťin-pching zaútočil na Taiwan, najprv by do Moskvy zavolal svojmu výrazne juniorskému partnerovi Vladimirovi Putinovi. Povedal by mu: Hej, ja to urobím a potrebujem, aby si ich v Európe zamestnal útokom na územie NATO,“ povedal Rutte. Generálny tajomník tak upozornil na scenár, o ktorom sa veľa špekuluje. Čím úspešnejšie bude Rusko na Ukrajine a čím neochotnejší bude Západ zastaviť ho, tým skôr sa Čína môže rozhodnúť pre inváziu na Taiwan, ktorý pokladá za svoje územie.
Video
Taiwanci nepanikária, vojakov však majú menej ako Čína
Zdroj:
TV Pravda
"Nepokúšam sa predpovedať, ako sa vyvinie ruská vojna proti Ukrajine. Všetko závisí od toho, aké zbrane Kyjev dostane. Ak sa Európania zapoja vo veľkom, Ukrajina stále môže vyhrať vojnu. Keď však USA budú pokračovať v nastúpenom trende (minulý týždeň napríklad pozastavili dodávky zbraní Kyjevu, pozn. red.), a Európa nebude dostatočne zaangažovaná, potom môže byť Ukrajina úspešná len ťažko. Aj preto, že Čína zásadným spôsobom pomáha Rusku,“ povedal pre Pravdu Phillips O’Brien, historik a profesor strategických štúdií na University of St Andrews v Škótsku.
Mimochodom, najmä Kyjev neraz zdôrazňuje, že nebojuje len s Ruskom. Čína ho podporuje hlavne ekonomicky a Moskva sa tiež môže spoliehať na severokórejských vojakov a zbrane z KĽDR a na iránske drony.
"Určite je to veľká vojna, a preto sa do nej zapájajú svetové mocnosti. Nenazval by som ju však globálnou, s tým by som bol veľmi opatrný. Nie je to vojna, ktorá sa odohráva v Pacifiku a Atlantiku. Pravdou však je, že boje majú vplyv na svetovú ekonomiku. Takže je to vojna s globálnymi dôsledkami,“ vysvetlil O’Brien.
Vzťahy Pekingu a Moskvy však ovplyvňuje nielen vývoj na Ukrajine, ale tiež na Blízkom východe. Podľa denníka Wall Street Journal vojna medzi Izraelom a Iránom oživila záujem čínskych lídrov o ruský plynovod Sila Sibíri 2. Projekt, ktorý sa roky nehýbal, by sa mohol rozbehnúť. Novinám to povedali ľudia, ktorí majú blízko k rozhodovacím procesom v Pekingu.
„Nestála a nepredvídateľná vojenská situácia na Blízkom východe ukázala čínskemu vedeniu, že stabilné dodávky cez pozemné potrubia majú geopolitické výhody. Rusko by z toho mohlo profitovať,“ povedal pre Wall Street Journal Alexander Gabuev, riaditeľ Carnegieho rusko-eurázijského centra v Berlíne. „Analytici tiež tvrdia, že Čína sa usiluje zvýšiť aj nákup ropy z Ruska, ktoré jej teraz dodáva približne pätinu spotreby. A Moskva chce predať Pekingu viac energetických surovín, pretože potrebuje peniaze na financovanie vojny na Ukrajine,“ pripomenul Wall Street Journal.
Čína prístup nezmení
Aj podľa expertov, ktorých oslovila Pravda, sa Peking usiluje prispôsobiť dianiu na Blízkom východe. V roku 2023 sa Číne podarilo dohodnúť obnovenie diplomatických vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Mnohí odborníci vtedy tvrdili, že vplyv Pekingu v regióne bude len rásť aj na úkor Západu, najmä Washingtonu.
Skôr opak je však pravdou. Od útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023 a následnej vojny v Gaze, ktorá si vyžiadala už desaťtisíce obetí, je Čína na Blízkom východe politicky takmer neviditeľná. Očividne si nechce páliť prsty. Potvrdilo sa to aj pri bombardovaní Iránu Izraelom a USA. Reakcia Pekingu bola pomerne zdržanlivá, hoci Teherán mu dodáva veľké množstvo ropy.
„Nevyzerá to tak, že by sa teraz Čína chystala na nejakú dramatickú zmenu prístupu. Myslím si, že ochota Pekingu dať sa zatiahnuť do blízkovýchodnej politiky sa vždy preceňovala, a teraz na to bude mať ešte menšiu chuť. Vojna však Číne potvrdila, že potrebuje diverzifikovať dodávky energií. Peking výrazne pokročil v energetickej sebestačnosti, ale v dohľadnej budúcnosti bude závislý od dovážaných fosílnych palív. Objavili sa určité náznaky, že Čína by mohla byť ochotnejšia urýchliť projekt Sila Sibíri 2 s Ruskom, ale tento plynovod je stále predmetom veľmi komplikovaných rokovaní,“ povedal pre Pravdu odborník na Áziu Henry Storey z konzultačnej spoločnosti Dragoman.
Dá sa tiež povedať, že Číne do istej miery vyhovuje, že blízkovýchodné záležitosti stále riešia najmä Spojené štáty.
„Jej vzťahy s Iránom boli vždy pragmatické a Peking pre Teherán nebude riskovať. Čína chce od neho aj ďalej nakupovať lacnú ropu a možno by bola ochotná naliehať naň, aby nenarušil tok energií cez Hormuzský prieliv. Očakávam, že Čína si bude naďalej užívať bezpečnostné výhody, ktoré vyplývajú z prítomnosti USA na Blízkom východe. Nebude riskovať svoju reputáciu, ale v regióne sa zameria na ekonomické, technologické a diplomatické úsilie,“ uviedol pre Pravdu generál vo výslužbe Assaf Orion, riaditeľ Centra pre politiku Izraela a Číny v Inštitúte pre národnobezpečnostné štúdie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.