Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nie roky, ako tvrdil Trump. Irán by podľa šéfa MAAE mohol obnoviť obohacovanie uránu za niekoľko mesiacov
Teherán by mohol obnoviť obohacovanie uránu v priebehu niekoľkých mesiacov. Povedal to šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pre americkú televíziu CBS News.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi
„Kapacity, ktoré majú, existujú. Môžu mať, odhadujem, že v priebehu niekoľkých mesiacov, niekoľko kaskád centrifúg, ktoré vyrábajú obohatený urán,“ povedal Grossi v rozhovore, ktorý bude odvysielaný v nedeľu.
Video
Návrat bombardérov B-2 po útoku v Iráne
Rozsah škôd spôsobených minulotýždňovými americkými útokmi na tri iránske jadrové zariadenia zostáva nejasný. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal iránskej štátnej televízii IRIB, že útoky spôsobili „významné“ škody na jadrovej infraštruktúre krajiny.
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že útoky iránsky jadrový program zbrzdili o roky. V rozhovore, ktorý bol nahraný v piatok, však Grossi pre CBS povedal, že „úprimne povedané, nemožno tvrdiť, že všetko zmizlo a že tam nič nie je.“
Povedal, že MAAE sa primárne zaujíma o nájdenie obohateného uránu v Iráne. Pripomenul, že agentúra sa už roky pýta, prečo našla stopy obohateného uránu na rôznych miestach.
„A jednoducho sme nedostávali dôveryhodné odpovede. Ak tam materiál bol – kde je tento materiál? Takže by ho mohlo byť ešte viac. Nevieme,“ dodal Grossi.
Argentína odsudzuje hrozby Iránu voči Grossimu
Argentína odsúdila vyhrážky voči šéfovi jadrového dozorného orgánu OSN a Argentínčanovi Rafaelovi Grossimu po tom, ako Irán odmietol jeho žiadosť o návštevu atómových zariadení bombardovaných Izraelom a Spojenými štátmi.
Teherán obvinil Grossiho zo „zrady svojich povinností“, pretože neodsúdil izraelské a americké útoky na iránske jadrové zariadenia v tomto mesiaci. Iránski zákonodarcovia medzitým odhlasovali pozastavenie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorú Grossi vedie.
Argentínske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu vyjadrilo podporu Grossimu a uviedlo, že „kategoricky odsudzuje hrozby voči nemu prichádzajúce z Iránu“.
Rezort tiež vyzval iránske orgány, aby zaručili bezpečnosť šéfa MAAE a jeho tímu a „zdržali sa akýchkoľvek krokov, ktoré by ich mohli ohroziť“, uvádza sa vo vyhlásení na sociálnej sieti X. Ministerstvo nešpecifikovalo, akým hrozbám je Grossi vystavený.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok uviedol, že „Grossiho naliehanie na návštevu bombardovaných miest pod zámienkou bezpečnostných opatrení je nezmyselné a možno má i dokonca zlý úmysel“.
Irán sa domnieva, že rezolúcia MAAE z 12. júna, ktorá obviňuje Irán z ignorovania jeho jadrových záväzkov, slúži ako „zámienka“ pre 12-dňovú vojnu, ktorú Izrael začal 13. júna.
Pred konfliktom Irán obohacoval urán na 60 percent, čo je viac ako úroveň pre civilné použitie, ale stále menej ako 90 percent potrebných na výrobu atómovej zbrane.
Izrael uviedol, že cieľom jeho bombardovania iránskych jadrových a vojenských zariadení bolo zabrániť Teheránu vo vývoji nukleárnej zbrane, čo vláda v Iráne opakovane popiera.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v sobotu vyjadril podporu Washingtonu k práci MAAE v Iráne, pričom pochválil Grossiho a jeho úrad za „odhodlanie a profesionalitu“.
Irán pochybuje o záväzku Izraela k prímeriu
Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Abdolrahím Musáví v nedeľu vyhlásil, že Teherán nie je presvedčený, že Izrael bude dodržiavať dohodnuté prímerie. To ukončilo ich nedávnu 12-dňovú vojnu.
„Nezačali sme vojnu, ale reagovali sme na agresora celou našou silou a keďže máme vážne pochybnosti o tom, či nepriateľ dodržiava svoje záväzky vrátane prímeria, sme pripravení reagovať silou,“ ak bude Irán opäť napadnutý, citovala Musávího štátna televízia. Prímerie medzi oboma krajinami v utorok oznámil americký prezident Donald Trump.
zrael uviedol, že jeho cieľom je zabrániť islamskej republike vo vývoji jadrových zbraní. Irán však túto ambíciu popiera a trvá na tom, že má právo vyvíjať jadrovú energiu na civilné účely.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán v roku 2021 obohatil urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným dohodou z roku 2015. Spojené štáty od nej za prvého mandátu Donalda Trumpa jednostranne odstúpili v roku 2018.
Na výrobu jadrovej zbrane by Irán musel obohatiť urán až na 90 percent, podľa odborníkov to však trvá z úrovne 60 percent kratšie, ako dosiahnuť úroveň 60 percent.
Izrael oficiálne ani nepotvrdil, ani nepoprel existenciu vlastného jadrového arzenálu, ale Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru odhaduje, že má 90 jadrových hlavíc.
Zákaz Starlinku
Iránsky parlament odsúhlasil zavedenie zákazu používania satelitného systému Starlink, ktorú prevádzkuje spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska. Informovala o tom v nedeľu iránska agentúra ISNA.
Podľa zákona by mohlo byť porušenie zákona trestané pokutou, bičovaním alebo až dvojročným väzením. Nie je zrejmé, do akej miery sa Starlink v Iráne používa. Náklady na túto službu sú však pravdepodobne pre väčšinu domácností príliš vysoké.
Starlink je jednou z mála služieb, ktorú majú Iránci k dispozícii aj počas štátom nariadených výpadkov internetu. Tie boli časté napríklad počas nedávneho konfliktu s Izraelom.
Parlament okrem zákazu používania Starlinku taktiež schválil návrh na zvýšenie trestov za špionáž. Podľa novely sa „operatívna spolupráca“ so zahraničnými subjektmi bude trestať smrťou. Opatrenie pravdepodobne predstavuje ďalší pokus iránskeho režimu o zastrašovanie disidentov a kritikov vlády.
Oba návrhy musí pred nadobudnutím platnosti ešte schváliť iránsky dozorný ústavný orgán – Rada strážcov. Jej odobrenie je zväčša len formalitou.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.