Trump uvažuje o svete rovnako ako Putin. Napadne Amerika Kanadu?
„Učím predmet s názvom úvod do medzinárodnej politiky, a keď hovorím o vojenských plánoch krajín, mal som vo zvyku používa vzťah medzi Kanadou a USA ako príklad naozajstnej bezpečnostnej komunity. Teda, že ani jedna z týchto krajín neplánuje útok proti druhej. Je jasné, že už to študentom nemôžem povedať,“ uviedol pre Pravdu Seva Gunitsky, politológ a odborník na medzinárodné vzťahy z Torontskej univerzity. Expert, ktorý publikuje vo svetových médiách, ako sú Foreign Affairs, Foreign Policy či Washington Post, reagoval na to, že americký prezident Donald Trump opakovanie tvrdí, že pripojí Kanadu k USA.
Republikánsky prezident USA Donald Trump sa Kanade vyhráža anexiou.
Ako by ste opísali súčasný stav vzťahov medzi USA a Kanadou? Je to politicko-ekonomický konflikt?
Vzťahy sú pravdepodobne najnapätejšie za posledné desaťročia. Žijem v Kanade už 15 rokov a nikdy som nevidel, že by ľudí tak rozrušilo to, čo robia Spojené štáty. Je to bezprecedentné. Ekonomická situácia vytvára veľkú nestabilitu pre automobilový priemysel, ale aj pre ďalšie odvetvia. Nie som si istý, či Američania chápu, do akej veľkej miery Kanaďanov uráža to, čo hovorí Trump. Teda spôsob, akým sa vyjadruje o suverenite ich štátu a o tom, že by sa ich krajina mala stať súčasťou USA. Veľké množstvo ľudí v Kanade prestalo vnímať Ameriku ako blízkeho spojenca.
Nemyslím si, že to znamená, že Washington a Ottawa sú odsúdení pokračovať v takýchto zlých vzťahoch. Musia nájsť spôsob, ako spolunažívať alebo presnejšie povedané, Trump musí nájsť spôsob, ako koexistovať s Kanadou. Konflikt nemá žiadny zmysel ani v krátkodobom, ani v dlhodobom horizonte. Politická klíma je však veľmi napätá a má dokonca vplyv na kanadské voľby. Ekonomické a politické faktory sú prepojené, a aj keď sa situácia stále rýchlo mení a celkové dôsledky toho, čo sa deje, ešte len uvidíme, tento problém len tak rýchlo nezmizne.
Video
Kanadský veliteľ: Aj so slovenskými vojakmi odstrašíme každý ruský útok
Rozhovor s plukovníkom Vincent Kirsteinom zo septembra 2022, keď bo je veliteľom kanadských síl v bojovom prápore NATO v Lotyšsku, kde sužia aj slovenskí vojaci.
Liberálny kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že sa skončili vzťahy Kanady a USA založené na hlbšej ekonomickej integrácii a spolupráci v bezpečnostnej oblasti. Je to dosť dramatické vyjadrenie. Do akej miery je to súčasť volebnej kampane a nakoľko takýto krok odráža širší konsenzus v Kanade? O zložení parlamentu budú ľudia rozhodovať 28. apríla a zdá sa, že tvrdý postoj proti Trumpovi pomáha liberálom. Na druhej strane, deň po spomenutom vyjadrení predsedu vlády americký prezident telefonoval s kanadským premiérom a povedal, že to bola extrémne produktívna diskusia.
Áno, Carney mal vyhlásenie o konci vzťahov. No, ako ste spomenuli, potom debatoval s Trumpom a oznámil nové rozhovory s Washingtonom. Preto by sme nemali unáhlene posudzovať, čo sa deje. Máte pravdu, že Carneyho vyhlásenie bolo dramatické a pravdepodobne to s ním trochu prehnal. Myslím si však, že to odráža, ako rýchlo sa mení postoj Kanady. Ako som povedal, prieskumy ukazujú obrovský pokles počtu Kanaďanov, ktorí vidia Ameriku ako spojenca. Ľudia majú pocit, že ich Amerika zradila, pretože tento vzťah bol tradične veľmi silný. Carney reaguje na vývoj a zdôrazňuje, že Kanada si musí chrániť svoje záujmy a diverzifikovať ekonomické vzťahy. Premiér sa zameriava na znižovanie vnútorných obchodných bariér a tieto kroky môžu pomôcť krajine. Kanada by však mala vnímať hrozbu anexie ako signál hlbšej zmeny v americkej politike.
Čo to znamená?
Washington prechádza na politiku transakčných vzťahov. Vyzerá to tak, že pre Kanadu je väčším nebezpečenstvom narastajúci chaos a neustála americká obchodná, bezpečnostná a diplomatická manipulácia než invázia zo strany USA. Bývalý premiér Justin Trudeau potvrdil, že Trump mu povedal, že chce narušiť kanadskú ekonomiku, aby bolo možné krajinu ľahšie anektovať. To by mal byť problém aj pre ľudí, ktorí sa neboja invázie, respektíve si myslia, že je nepravdepodobná. Carneyho rétorika odráža širší konsenzus, že zahraničná politika štátu sa musí zamerať na prehlbovanie vzťahov mimo USA.
Kanada je krajina, ktorej susedom je veľmoc, s ktorou mala dlhodobý vzťah. Ten však teraz prechádza ťažkým obdobím, čo môže byť desivé a znepokojujúce. Ale Kanada má aj iné možnosti. Mala by prehĺbiť ekonomické a politické vzťahy s Európou a snažiť sa znížiť svoju závislosť od USA. Ak by som mal byť aspoň na sekundu optimistický, čo asi nie je dobrý nápad, azda by to mohol byť dokonca pozitívny moment pre Kanadu. Môže nanovo definovať nielen svoju zahraničnú politiku, miesto vo svete, ale aj svoju národnú identitu.
V akom zmysle? Kanaďania sa často sťažujú, prečo sa také niečo deje práve im. Veď oni sú milí ľudia, hoci vraj si to netreba zamieňať so slabosťou. Dá sa na tom postaviť národná identita?
Je to veľmi zvláštny spôsob, ako si vytvárať národný konsenzus. Ale národy sa neraz zomkli v kontexte tlaku zahraničných rivalov alebo nepriateľov. Pozrite sa na Ukrajinu. Má oveľa silnejší pocit národnej identity v porovnaní s rokom 2014 alebo dokonca s rokom 2022. Je to výsledok agresívnych krokov Ruska. Samozrejme, Trump nerobí to isté. Ale vonkajšia hrozba spôsobila, že ľudia sa viac ako kedykoľvek predtým cítia Kanaďanmi. Nikdy som nič také nevidel. Kanaďania zvyčajne nie sú známi svojou silnou národnou identitou. Máte pravdu, že väčšinou ich identifikuje práve to, že sú milí. Ale platí aj to, že si myslím, že Trump si to mýli so slabosťou Kanaďanov, a preto predpokladá, že im môže povedať, čo chce.
Čo momentálne funguje v americko-kanadských vzťahoch?
Tento vzťah nikam nezmizne. Je dôležité si uvedomiť, že Kanada a USA sa len tak jednoducho nemôžu rozísť. Existujú niektoré kľúčové veci, ktoré medzi nimi stále fungujú, hoci všetky sú ohrozené. Napríklad NORAD, teda Severoamerické veliteľstvo vzdušnej obrany, v rámci ktorého Kanada a USA spolupracujú pri monitorovaní vzdušného priestoru. Pokračuje tiež kooperácia v oblasti ochrany hraníc. Samozrejme, je ovplyvnená politickými faktormi. Obe krajiny však majú veľký záujem o to, aby vedeli o pohybe ľudí cez hranice. A sú tu aj spoločné vodné zdroje. Toho sa týka napríklad spolupráca pri správe Veľkých jazier prostredníctvom rôznych dohôd. Trump však nedávno začal spochybňovať aj tie a chce nanovo definovať hranice týkajúce sa týchto vodných plôch.
Takže medzi Ottawou a Washingtonom stále existuje hlboká spolupráca v obrane, bezpečnosti a obchode, ale je to vzťah, ktorý čelí veľmi významným výzvam. Otázkou je, nakoľko sa od seba Amerika a Kanada môžu oddeliť. Myslím si, že v tom existujú limity. Sú zviazané geografiou, kultúrou a mnohými ďalšími faktormi. V dohľadnej budúcnosti sa to meniť nebude.
Ako veľmi sa teda obávate toho, že Trumpova Amerika môže vojensky zaútočiť na Kanadu? A bude Ottawa reagovať?
Učím predmet s názvom úvod do medzinárodnej politiky, a keď hovorím o vojenských plánoch krajín, mal som vo zvyku používa vzťah medzi Kanadou a USA ako príklad naozajstnej bezpečnostnej komunity. Teda, že ani jedna z týchto krajín neplánuje útok proti druhej. Je jasné, že už to študentom nemôžem povedať. Vojenský útok je stále veľmi nepravdepodobný. Ale neznamená to, že môžeme debatu o takomto scenári úplne odmietnuť. Trump ukázal, že je mimoriadne ochotný narušiť niektoré dlhodobo fungujúce normy a preorganizovať niektoré dlhodobé aliancie. Takže sme sa dostali do stavu hlbokej neistoty. Ale, ako som povedal, existuje príliš veľa faktorov, ktoré pôsobia proti tomu, že by sa začala americká invázia.
Vojenský konflikt by vážne poškodil obidve krajiny ekonomicky. Samozrejme, išlo by o porušenie medzinárodného práva a zasiahlo by to postavenie USA vo svete, hoci nie je jasné, či Trumpovi na tom záleží. A Kanada, samozrejme, bude brániť svoju suverenitu, ak by bolo potrebné, veď má armádu. Na to by ľudia nemali zabúdať. Áno, kanadské ozbrojené sily sú menšie než americké, ale je to schopná armáda. Akýkoľvek vojenský konflikt by bol pre USA nákladný. Mimochodom, keď sa pozriete na prieskumy v Spojených štátoch, väčšina Američanov nechce zaútočiť na Kanadu. Nie je to populárna politika. Môže Trump ignorovať všetky tieto faktory a rozhodnúť sa pre vojenský zásah? Asi to možné je, ale nie je to pravdepodobné.
Neviem si predstaviť, že by NATO prežilo situáciu, v ktorej by USA zaútočili na Kanadu alebo Grónsko. Ak by sa to však stalo, ako by na to reagovali Európania?
Bolo by to katastrofálne porušenie medzinárodného práva. Útok USA na Kanadu by bol jednou z najväčších zrád v histórii civilizácie medzi dlhodobými spojencami. Ale áno, ak by sa to stalo, znamenalo by to úplnú zmenu nielen pre NATO, ale aj pre globálnu bezpečnosť. Opakujem, nemyslím si, že by sme sa toho aspoň zatiaľ museli príliš obávať. No keby sme toho predsa len boli svedkami, Severoatlantická aliancia by bola absolútne roztrieštená a muselo by ju nahradiť niečo iné. Asi nejaká európska bezpečnostná infraštruktúra, ktorá by mohla zahŕňať Kanadu. Európania o to majú záujem a zrýchľujú snahy o posilnenie obranných kapacít aj preto, aby znížili svoju závislosť od USA. Reakcia by čiastočne závisela od konkrétnych okolností útoku. Európske krajiny nie sú vždy jednotné, ale myslím, že ak by k tomu došlo, vnímali by to ako zradu a destabilizujúci akt agresie. Podľa mňa by americký útok do veľkej miery odsúdili a na USA by uvalili aj sankcie.
Objavujú sa názory, že Trump sa pozerá na Kanadu veľmi podobným spôsobom ako šéf Kremľa Vladimir Putin vníma Ukrajinu. Je to podľa vás tak?
Trump a Putin majú skutočne veľmi podobné názory na to, ako by mal vyzerať globálny poriadok. Z ich pohľadu má byť orientovaný na to, čo chcú veľmoci, ktoré si v rámci neho budú určovať podmienky. A menšie štáty sa tomu musia prispôsobiť. Putin tomu verí. A myslím si, že Trump tomu verí tiež. V takom svete je suverenita slabších krajín podmienená ich lojalitou k silnejším. Ak niekto verí, že to tak má byť, v tom prípade Rusko mohlo mať legitímne nároky na Ukrajinu rovnakým spôsobom, ako USA môžu mať legitímne nároky na Grónsko alebo Kanadu. Trump to vníma tak, že Rusko je veľké a Ukrajina je malá. Jeho inštinkty sa tým vracajú k staršej imperiálnej tradícii geopolitiky, ktorá hovorí o privilégiách veľmocí.
Samozrejme, miesto Kanady v tomto systéme je veľmi jasné. Nie je to partner ani spojenec. Je to krajina závislá od USA. Rovnako Putin vníma Ukrajinu. Z pohľadu Trumpa Kanada asi môže mať obmedzenú autonómiu, ale musí sa politicky, ekonomicky a vojensky prispôsobiť záujmom USA. Keď to neurobí, tak sa Amerika na ňu zameria. Myslím si, že rovnaká logika platí aj pre to, ako Trump vníma Európu. V prípade, že Putin chce dominovať starému kontinentu, je to niečo prirodzené. Keď sa to Európe nepáči, má sa správať ako skutočná veľmoc a starať sa o svoju sféru vplyvu, nie sa spoliehať na americkú ochranu. Takže Trumpove názory na suverenitu a imperializmus sú veľmi podobné Putinovým.
Mohla by sa Kanada stať členom Európskej únie?
Je šialené, že sa o tejto otázke vôbec bavíme.
Áno, súhlasím. Je šialené, že o tom vôbec hovoríme. Je to zaujímavá téma na diskusiu, ale všetko, na čo sa pýtam, je v podstate úplne hrozné ====.
Je to absurdné. Zmluva o EÚ hovorí, že o členstvo môžu požiadať iba európske štáty. Neviem, aké zložité by to bolo zmeniť, ale to je veľká prekážka. Kanada a EÚ však majú veľmi silné väzby, ekonomické aj politické, a spájajú ich obchodné dohody. Ak sa pozriete na prieskumy, tak podľa nich medzi Kanaďanmi rastie záujem o ešte užšie vzťahy s úniou. Je jasné, z čoho to vyplýva. A to ani nehovorím o tom, že Kanada má silné kultúrne väzby na Európu. Je to dvojjazyčná krajina, francúzština je jej oficiálny jazyk, a zároveň je to štát Commonwealthu (združenie Británie a jej bývalých domínií a kolónií, pozn. red.). Existujú mosty medzi Kanadou a Európou, ale plnoprávne členstvo v únii je pre Ottawu vzhľadom na geografické obmedzenia nepravdepodobné. Ale to nie je to najdôležitejšie. Podstatné je, že sú možné ešte užšie väzby medzi Kanadou a EÚ, v niektorých oblastiach sa naďalej prehlbujú a myslím si, že to bude pokračovať.
Existuje aspoň teoreticky nejaký argument pre to, aby sa Kanada stala súčasťou USA, ktorý by mal politický a ekonomický zmysel?
Samozrejme, vždy existujú ekonomické dôvody na elimináciu obchodných bariér. Ale treba poznamenať, že to je presne opak toho, čo robí Trump. On neodstraňuje obchodné bariéry, on ich vytvára. Ale keby sa Kanada a USA úplne ekonomicky integrovali, prestali by platiť existujúce obmedzenia, čo by potenciálne zvýšilo hospodársku efektívnosť. Vznikol by ešte väčší jednotný severoamerický trh. Kanada by takisto mala lepší prístup k americkému doláru a ku kapitálovým trhom a investíciám z USA. To všetko je pravda. Ale život je viac než len ekonomická efektívnosť. Bez ohľadu na hospodárstvo je najvýznamnejším argumentom proti spojeniu s Amerikou to, že Kanaďania naozaj oceňujú svoju národnú identitu a suverenitu. Preto sa tak jednoznačne postavili proti integrácii, aj keď tá by teoreticky mohla mať nejaký ekonomický zmysel.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.