List z Charkova: Je niečo silnejšie než materský inštinkt?

Dnes som sa zobudila na výbuch rakety. Zvuk bol taký silný, že sa zdalo, akoby vletela do vstupnej haly nášho domu. Okná sa triasli, papagáj sa rozkričal, doberman trielil do kúpeľne. Dobré ráno.

Iskander – ten sa nedá s ničím pomýliť.

Zahrmelo do absolútneho ticha, na webe neboli žiadne varovania. Dokonca som napísala na chat nášho obvodu a spýtala sa, či sú to už následky odmietnutia USA poskytovať nám spravodajské informácie, alebo nie? Ľudia mi pripomenuli, že poplach vyhlásili, ale už pred viac ako jedenástimi hodinami.

Vzala som zo skrine personalizovaný obojok. Používam ho málokedy, je príliš svetlý, ľahko sa zašpiní. Ale je tam Hektorove meno a moje telefónne číslo. Nasadzujem mu ho len počas masívnych náletov. Ak to buchne niekde blízko a pes zo strachu utečie, mám väčšiu šancu, že ho nájdem.

Vyšli sme von. Uprostred dvora stojí mladá žena s bábätkom v náručí. Dieťa je zabalené do teplej deky, mamička má na sebe len domáci župan a papuče. Je chladno.

Očividne, vzhľadom na moju nevyslovenú otázku, sa začala ospravedlňovať.

— Zľakol sa výbuchov, nevedela som ho utíšiť, lepšie zaspáva na čerstvom vzduchu, na balkón, k sklám sa neodvážim ísť, tak sme vybehli sem.

Ponúkla som sa, že dieťa podržím, kým vybehne domov obliecť sa.

— Nie, nie, čo vám to napadá? – znepokojila sa žena a rukami, sčervenenými od zimy, zovrela svoj uzlík ešte pevnejšie.

Materský inštinkt je najsilnejší. Takto funguje svet.

Často si spomínam na jeden hrozný charkovský príbeh. Výbuch plynovej fľaše v bežnom bytovom dome. Písal sa december 2012, muž ju dotiahol do bytu, v ktorom žila jeho rodina – manželka, tri dcéry a malý vnuk. Plynová bomba explodovala, prepukol strašný požiar, nejakým zázrakom sa podarilo prežiť len jednému z dievčat.

Vtedy som pracovala ako terénna reportérka, neďaleko sme natáčali bežnú reportáž, keď mi zavolali z redakcie, aby som dobehla na miesto nešťastia.

Nebudem opisovať hrôzu, ktorú sme videli. Zuhoľnatené hračky roztrúsené po dvore… V tých časoch, pred trinástimi rokmi, to ešte nebol „typický“ výjav v Charkove.

V pamäti mi navždy utkvel skutok najstaršej dcéry. Volala sa Ľuba, mala sotva dvadsať rokov. Z izby pohltenej plameňmi sa jej podarilo vybehnúť na balkón. Jednou rukou držala sedemročnú sestru Sašu a druhou si tisla svojho desaťmesačného syna Klima k hrudi.

Áno, pamätám si ich mená.

Ľuba kričala. Ľudia ju počuli a videli. Ale nemali čas niečo spraviť. Toto dievča, mladučká mama, skočilo z desiateho poschodia – chrbtom. Tak sa pokúsila zachrániť svoje dieťa.

Bože, akú sila musí mať materský inštinkt, aby sa žena takto vrhla do priepasti, len aby sa pokúsila zachrániť svoje dieťa.

Často na to myslím.

Nedávno som telefonicky hovorila s dcérou, vracala sa z práce. Žije teraz v Izraeli a zvyčajne si voláme, keď sa vezie v autobuse domov. Práve v momente nášho rozhovoru Saška čítala nahlas správu, že teroristi zamínovali autobusy v Tel-Avive.

— Okamžite vystúp! – kričím do mobilu.

Do ďalšej zastávky zostávajú ešte 3 minúty.

Za tieto tri minúty, sto osemdesiat sekúnd, som zostarla, zošedivela, zomrela… Zabila a rozštvrtila som všetkých teroristov na planéte, spálil ich domovy i mestá.

Áno, materský inštinkt.

Je ôsmeho marca. Ľudia sa vo svete rôznym spôsobom stavajú k tomuto dňu. Niekde je to o rodovej rovnosti, niekde o emancipácii, niekde o jari, niekde o novom féne a plyšovom mackovi. Ale v každom prípade ide o ženy. Bude veľa kvetov a blahoželaní.

Aj ja by som chcela poslať blahoželanie všetkým ženám na svete. S kvetmi z Ukrajiny.

Nie je nič príšernejšie ako obrázok na tejto „blahoprajnej pohľadnici“. Je na nej Aňa, moja susedka, a jej jediné dieťa – Arťom.

P. S. Kto môžete, prosím, odovzdajte moju sviatočnú pohľadnicu americkým kongresmankám, ktoré tento týždeň tlieskali svojmu prezidentovi. Povedzte im, že po ich búrlivých ováciách, radosti zo „zachránených miliárd dolárov“, v ukrajinskom meste Charkov stojí mladá žena uprostred dvora. V zime, v domácom župane a papučiach, kolíše bábätko. Chlapčeka vydesil výbuch ruskej rakety, ktorá vletela do susedného dvora.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem