Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kosovo nakoniec cúvlo: Srbská kandidátka dostala zelenú vo voľbách napriek obvineniam z nacionalizmu
Kosovo nakoniec pripustí hlavnú stranu srbskej menšiny k parlamentným voľbám, ktoré sa v krajine uskutočnia 9. februára. Apelačný orgán dnes zvrátil pondelkové rozhodnutie ústrednej volebnej komisie, ktorá účasť strany Srbská kandidátka (SL) neschválila kvôli údajným nacionalistickým výrokom jej predsedu. Krok vyvolal rozhorčenie Belehradu a mal potenciál zhoršiť už tak napäté vzťahy medzi Kosovom a Srbskom.
Za vyradenie SL z volieb sa v pondelok vyslovili dvaja členovia volebnej komisie za vládnuce hnutie Sebaurčenie s tým, že strana neuznáva nezávislosť Kosova. Jeden z nich uviedol, že šéf strany Zlatan Elek počas prezentácie kandidátnej listiny prevolával „Nech žije Srbsko“ a Kosovo spomínal iba ako Kosovo a Metochiu, teda oficiálnym označením Srbska pre jeho bývalú južnú provinciu, a nie ako Republiku Kosovo.
SL sa proti rozhodnutiu odvolala k orgánu PZAP, ktorý sa zaoberá volebnými sťažnosťami. Apelačný úrad vo vyhlásení uviedol, že sťažnosť strany kosovských Srbov považuje za odôvodnenú a rozhodnutie z 23. decembra zrušil. Súčasne ústrednej volebnej komisii nariadil, aby volebnú registráciu SL vykonala.
SL začiatkom decembra oznámila, že vo voľbách 9. februára mieni kandidovať. Urobila tak po tom, čo jej predstavitelia od novembra 2022 viedli bojkot všetkých politických i iných procesov v Kosove.
Nepripustenie SL k voľbám kritizoval srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý ho označil za pokus vlády premiéra Albina Kurtiho „odstrániť jediného politického protivníka“ a „vyhubiť srbský národ“ v Kosove.
Februárové parlamentné voľby budú kľúčovou skúškou pre vládu premiéra Albina Kurtiho, ktorého Sebaurčenie – hnutie spájajúce ekonomicky ľavicovú rétoriku s vyhraneným albánskym nacionalizmom – zvíťazilo v roku 2021 so ziskom viac ako 50 percent hlasov. SL vtedy získala všetkých desať zo 120 poslaneckých mandátov, ktoré sú vyhradené srbskej menšine.
Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety Severoatlantickej aliancie ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka.
Etnickí Srbi, ktorých počet sa v Kosove odhaduje na niekoľko desiatok tisíc, tvoria väčšinu v štyroch okresoch na severe krajiny. Kurtiho vláda sa tam radom opatrení snaží presadiť kosovské zákony a obmedziť vplyv Belehradu, čo opakovane viedlo k násilným stretom a roztržkám so Srbskom.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.