Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Cyprus by sa mohol stať členom NATO, vyhlásil prezident Christodulidis
Cyprus by mohol požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii, keď jeho ozbrojené sily dostanú s pomocou USA výcvik a vybavenie na to, aby sa dosiahli štandardy NATO. Pre agentúru Associated Press (AP) to uviedol cyperský prezident Nikos Christodulidis, informuje TASR.
Vyjadrenie Christodulidisa ukončilo týždne mediálnych dohadov o zámeroch jeho vlády po jeho októbrovom stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone. Vstup do NATO by bol v rozpore s dlhodobou politikou neutrality Cypru z obdobia studenej vojny.
Postaví NATO hrádzu proti Moskve? Čo by sa stalo, keby Rusko napadlo alianciu, pýtal sa aj Pellegrini
Summit Severoatlantickej aliancie vo Washingtone sa konal v dňoch 9. až 11. júna.
Christodulidis povedal, že Cyprus síce v súčasnosti do NATO vstúpiť nemôže, pretože by proti tomu namietalo Turecko. Jeho Národná garda by ale mala dostať príležitosť modernizovať svoje obranné spôsobilosti s americkou pomocou.
„Posilnenie odstrašujúceho potenciálu Cyperskej republiky je mimoriadne dôležité a my využívame každú príležitosť, a to jednak v smere Spojených štátov a NATO, ale tiež Európskej únie,“ uviedol prezident.
Slovenskí vojaci trénujú na misiu na Cypre
Archívne video z roku 2020.
Christodulidis doplnil, že podnetom pre modernizáciu vojenskej infraštruktúry Cypru je jeho geografická poloha. Spomedzi členov EÚ sa nachádza najbližšie k Blízkemu východu – len 182 kilometrov od libanonskej metropoly Bejrút. Cyperská vláda momentálne rokuje s USA o modernizácii kľúčovej leteckej základne a s EÚ o svojej námornej základni.
Na severe ostrova bola v roku 1984 vyhlásená Severocyperská turecká republika, v súčasnosti ju medzinárodne uznáva iba Turecko. Svoje vojenské základne Akrotiri a Dekeleia má na ostrove aj Veľká Británia. Sú fyzicky od seba oddelené, ale majú spoločnú správu aj spoločné zákony.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.