Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Švajčiarsko označilo Stalinom riadené vyhladovanie Ukrajincov za genocídu
Švajčiarsko sa dnes pridalo ku krajinám, ktoré oficiálne označujú hladomor vyvolaný v 30. rokoch minulého storočia sovietskym diktátorom Josifom Stalinom na Ukrajine za genocídu. Informuje o tom agentúra DPA. Za genocídu udalosť známu na Ukrajine pod pojmom holodomor považuje aj Slovensko, ktoré prostredníctvom poslancov Národnej rady vlani v júni uznesenie schválilo.
Ľudia 8. apríla 2024 prechádzajú okolo pamätníka obetí hladomoru, ktorý sa stal v 30. rokoch 20. storočia a zabil milióny ľudí na Ukrajine.
Dolná komora švajčiarskeho parlamentu sa pre prijatie príslušného uznesenia vyjadrila v pomere 123 ku 58. Popisuje v ňom „preukázateľne systematické činy“, ktoré viedli k rozsiahlemu a cielenému hladomoru, ktorý si vyžiadal životy okolo štyroch miliónov Ukrajincov, dvoch miliónov Kazachov a stoviek tisíc Rusov.
Proti prijatiu deklarácie bola najsilnejšia strana, pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Poslankyňa SVP Monika Rüeggerová v rozprave argumentovala, že všeobecné posúdenie toho, či bola spáchaná genocída, vykonávajú medzinárodné súdy. „Švajčiarsko nerozhoduje o genocíde a nemalo by sa nechať zneužívať,“ povedala.
Parlament alpskej krajiny urobil podobný krok ako v minulosti napríklad nemecký Spolkový snem, francúzske Národné zhromaždenie alebo Európsky parlament.
Pri hladomore zahynulo v rokoch 1932 až 1933 podľa odhadov historikov 3,5 až šesť miliónov Ukrajincov. Katastrofu vyvolala predovšetkým tvrdá politika komunistického režimu a zabavovania obilia a dobytka miestnym obyvateľom. Časť krajín sveta, rovnako ako časť historikov, hladomor považuje za úmyselne vyvolanú genocídu. V čase, keď hladomor kulminoval, nebol zriedkavosťou ani kanibalizmus.
Rusko jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu Ukrajincov, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy vrátane ruského.
O uznanie hladomoru za genocídu sa začala Ukrajina intenzívne usilovať po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. Ukrajinský parlament tak urobil už v roku 2006. V roku 2022 sa pripojili nemecký parlament a Európsky parlament, v roku 2023 sa pridali francúzske Národné zhromaždenie a taliansky Senát.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.