Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
V Hitlerovom rodisku sú dve ulice stále pomenované po nacistoch, kritizujú aktivisti
Rakúsky mauthausenský výbor (MKÖ), ktorý zastupuje bývalých väzňov z najväčšieho koncentračného tábora v Rakúsku, žiada, aby rakúske mesto Braunau, ktoré je rodiskom nacistického vodcu Adolfa Hitlera, premenovalo dve ulice pripomínajúce nacistov a odobralo čestné občianstvo hudobnému skladateľovi spojenému s Hitlerom.
„Za mier, slobodu a demokraciu. Už nikdy viac fašizmus, píše sa na pamätnej tabuli pred rodným domom Adolfa Hitlera v rakúskom Braunau.
„Je ťažké uveriť, že v Hitlerovom rodisku je jeden z jeho spolupracovníkov stále čestným občanom,“ uviedol podľa agentúry AFP vo vyhlásení Willi Mernyi, predseda rakúskeho výboru Mauthausen.
Mal na mysli Josefa Reitera (1862–1939), „horlivého národného socialistu úzko spojeného s vodcom“, ktorý sa tiež narodil v Braunau.
Po Reiterovi a „ďalšom nacistickým fanatikovi, ktorý nenávidel Židov“, Franzovi Reslovi sú pomenované ulice v Braunau, uvádza sa vo vyhlásení združenia. Ide podľa neho o urážku obetí, ktorá „sa musí okamžite skončiť“.
Kancelária starostu v Braunau na otázky agentúry AFP bezprostredne nereagovala.
Mauthausenský výbor je odbojová sieť, ktorá vznikla v rovnomennom koncentračnom tábore v roku 1944 a ktorá pracuje na udržiavaní povedomia o zločinoch, čo tam boli spáchané.
Rakúsko sa dlho prezentovalo ako obeť nacistov, pričom sa ignorovala spoluvina mnohých Rakúšanov na vojnových zločinoch. Svoju zodpovednosť za holokaust začalo Rakúsko skúmať až od konca 80. rokov 20. storočia, uviedla AFP, pričom dodala, že počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených 65 000 rakúskych Židov a 130 000 ich bolo nútených odísť do exilu.
AFP doplnila, že v prieskumoch pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Rakúsku budú konať v roku 2024, vedie krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Ide o stranu založenú bývalými nacistami, ktorá bola súčasťou troch povojnových vlád.
Rakúsko je pravidelne kritizované za to, že si plne nepriznáva svoju históriu. Začiatkom tohto roka sa skupina autorov neúspešne pokúsila o prepísanie piatich z deviatich regionálnych hymien krajiny, pretože boli dielom sympatizantov nacizmu.
„Naša hymna je naša hymna a nedovolíme, aby ju niekto zmenil,“ povedala vtedy Johanna Miklová-Leitnerová, konzervatívna hajtmanka najväčšej spolkovej krajiny Dolné Rakúsko.
Hymnu jej regiónu napísal člen nacistickej strany, ktorý podporoval anexiu Rakúska Nemeckom v roku 1938.
V rámci vyrovnávania sa s históriou však v meste Linz v roku 2022 premenovali niekoľko ulíc s problematickými názvami vrátane jednej pomenovanej po Ferdinandovi Porschem, zakladateľovi rovnomennej automobilky. Porsche mal totiž tiež nacistickú minulosť.
AFP doplnila aj udalosť z roku 2016, keď rakúska vláda odkúpila dom v Braunau, kde sa Hitler v roku 1889 narodil, a začala ho prerábať na policajnú stanicu, aby sa z neho nestalo „pútnické“ miesto neonacistov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.