Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O Sudán sa bijú proruskí generáli
Boje v tretej najväčšej krajine Afriky priviedli znepriatelené veľmoci k vzácnej zhode. USA, Rusko i Čína vyzvali dvojicu najmocnejších mužov Sudánu na okamžité zastavenie násilia. Ozbrojený konflikt si za tri dni podľa OSN vyžiadal vyše 180 obetí a 1800 zranených. Znepokojená je najmä Moskva. S oboma generálmi, ktorí bojujú o moc, si vybudovala silné väzby. Má s nimi rozrobenú aj dohodu o dlhodobom prenájme vojenskej základne pri Červenom mori.
Šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova vo februári 2023 v Chartúme prijal šéf vojenského režimu i armády Abdal Fattáh Burhán,
V krajine so 45 miliónmi obyvateľov o moc súperia armáda a polovojenské jednotky. Na ich čele stoja bývalí spojenci, generáli Abdal Fattáh Burhán a Muhammad Hamdan Dagalo, zvaný Hemeti. Po tom, čo predvlani prevratom spoločnými silami zmarili proces prechodu Sudánu k civilnej vláde, Burhán si uzurpoval post šéfa chartúmskeho režimu a Hemeti sa stal jeho zástupcom.
Milície proti armáde
Terajšou rozbuškou konfliktu bola Burhánova snaha integrovať Hemetiho milície do armády, ktorá je pod jeho velením. Z destabilizácie krajiny, pri ktorej vďaka 750 kilometrov dlhému pobrežiu pri Červenom mori prechádza strategická námorná trasa, sú znepokojení regionálni susedia i mnohí svetoví hráči.
Špeciálny dôvod na nervozitu má Moskva, priznáva prokremeľský politológ Sergej Markov. „V Sudáne obe znepriatelené strany sú pripravené spolupracovať s Moskvou. Záujmom Ruska je, aby sa dohodli alebo aby niekto z nich napokon zvíťazil,“ napísal Markov na komunikačnej platforme Telegram a vysvetlil aj dôvod: „Rusko potrebuje v Sudáne vojenskú základňu pre Červené more a základňu na transfery Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti do Stredoafrickej republiky a ďalších krajín Afriky.“
Vagnerova skupina pod vedením Jevgenija Prigožina je v Sudáne už dlhšie aktívna. Pomáhala s výcvikom armáde i milíciám, dodávala im tiež vojenskú techniku. Na revanš Prigožinove nastrčené firmy zo Sudánu, tretieho najväčšieho producenta zlata, vyvážali cenné kovy. Televízia CNN v investigatívnej reportáži vlani odhalila, že prigožinovci prinajmenšom šestnástimi leteckými špeciálmi vyviezli z krajiny tony zlata, ktoré im pomohli financovať ich vojenské aktivity na Ukrajine.
Kľúč k Afrike
Základňu Moskve sľúbil ešte dlhoročný diktátor Umar Bašír v roku 2017. Dva roky predtým, ako ho zvrhlo ľudové povstanie, ho v Kremli prijal prezident Vladimir Putin, a to napriek medzinárodnému zatykaču, čo na neho za vojnové zločiny a genocídu spáchanú v Darfúre vydal haagsky tribunál. Sudánsky vládca ako prejav vďaky sľúbil, že zo Sudánu spraví „kľúč Ruska k Afrike“.
V decembri 2020 Moskva s Chartúmom podpísala dohodu o zriadení ruskej námornej základne v prístave Port Sudan. Rusi na nej prinajmenšom štvrť storočia budú môcť mať tristo vojakov a až štyri námorné lode vrátane plavidiel na jadrový pohon. Sudán za to od Ruska dostane zbrane a vojenské vybavenie. Má ísť iba o druhú námornú základňu Ruska mimo postsovietskeho priestoru. Tá prvá je v sýrskom prístave Tartús. Vďaka nej ruské námorníctvo podstatne posilnilo svoju prítomnosť v Stredozemnom mori. Port Sudan by bol pre Rusko, ktoré po vzore Číny výrazne zvyšuje svoj vplyv v Afrike, dôležitým záchytným bodom.
Chartúm pod tlakom Washingtonu síce na istý čas dohodu zmrazil. Predminulý mesiac, počas historicky prvej návštevy šéfa ruskej diplomacie v Sudáne, však Burhán i Hemeti ubezpečili Sergeja Lavrova, že revízia dokumentu dopadla dobre. "Rozptýlili všetky naše obavy. Z vojenskej strany je dohoda v poriadku,“ citovala vo februári agentúra AP nemenovaného sudánskeho predstaviteľa.
Dohoda o ruskej základni vraj nadobudne účinnosť ihneď po tom, čo ju ratifikuje sudánsky zákonodarný zbor. Háčik je v tom, že parlament v Sudáne už štyri roky nezasadá. Obnovenie jeho činnosti sa očakáva až po nástupe civilnej vlády. Po prepuknutí bojov medzi státisícovými vojenskými silami dvoch proruských generálov je však otázka budúcej vlády a ďalšieho smerovania Sudánu znova otvorená.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.