Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Szijjártó sa opäť stretol s vedením Rosatomu. Veľvyslanec USA ho kritizuje
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v ruskom meste Soči stretol so šéfom štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom Alexejom Lichačovom, s ktorým rokuje o rozšírení atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na status šéfa diplomacie na Facebooku.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„Rozšírenie jadrovej elektrárne Paks je národným strategickým aj bezpečnostným záujmom Maďarska. Nie je náhoda, že po týždni dnes opäť sedíme za rokovacím stolom s Alexejom Lichačovom a s vedením Rosatomu,“ napísal Szijjártó.
Maďarský minister pripomenul, že pred týždňom v uzbeckom Samarkande zhodnotili s vedením Rosatomu krátkodobé a dlhodobé kroky, aby do konca desaťročia mohlo Maďarsko počítať s fungovaním dvoch nových blokov v Paksi. „Čo sa týka krátkodobého hľadiska, Atomexpo v Soči poskytuje príležitosť na ďalšiu previerku doterajších úloh a na určenie nových,“ dodal.
Veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman v rozhovore pre časopis Politico vyjadril obavy, že kým „rakety z Moskvy zasahujú ihriská v Kyjeve, maďarský minister zahraničných vecí lieta do Ruska, aby streamoval na Facebooku konferencie z centrály Gazpromu“.
Szijjártó zareagoval videom na Facebooku, v ktorom zdôraznil, že kým pracuje ako minister zahraničných vecí Maďarska, môže mať na zreteli len maďarské národné záujmy. Podľa jeho slov by bolo správne nekomentovať v znamení vzájomnej úcty kroky toho druhého, približuje spravodajský server 24.hu.
Dohodu o spolupráci medzi Maďarskom a Ruskou federáciou o mierovom využívaní atómovej energie podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pôvodný termín dokončenia dostavby dvoch nových blokov elektrárne, ktorým bol rok 2023, sa v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu Európskou úniou posunul na roky 2026–27. Projekt v hodnote 12 miliárd eur majú podľa pôvodných plánov financovať z 80 percent ruské štátne banky.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.