55. deň: Rusko pokračuje v ofenzíve na východe Ukrajiny

23:18 Ukrajinské prístavné mesto Mariupol môže padnúť do rúk ruských jednotiek v priebehu niekoľkých dní, pričom by mohlo dopadnúť horšie ako Buča, kde ruskí vojaci spáchali masaker na civilistoch, ktorý Kremeľ popiera. V utorok to uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ.

„Očakávame kompletné zničenie mesta a množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva,“ povedal americkým novinárom európsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Ruský prezident Vladimir Putin by do 9. mája mohol podľa neho oznámiť, že Rusi Mariupol oslobodili.

Miestne orgány informovali, že počas obliehania Mariupola prišli o život tisíce ľudí, pričom Rusko dalo posledným ukrajinským obrancom v oceliarni Azovstaľ na výber – buď sa vzdajú, alebo zomrú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že armáda jeho krajiny bude „bojovať až do konca“ a akékoľvek ultimáta zo strany Ruska, aby sa vzdala, bude ignorovať.

Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo tisíc civilistov vrátane žien a detí.

Podľa spomínaného európskeho predstaviteľa je nateraz hlavným cieľom Ruska Luhanská a Donecká oblasť v Donbase a vytvorenie pozemného spojenia medzi východom Ukrajiny a anektovaným polostrovom Krym. To by podľa neho mohlo trvať štyri až šesť mesiacov, potom by sa konflikt mohol dostať do mŕtveho bodu. (reuters, tasr)

22:43 Británia sa snaží nájsť spôsoby, ako dodať Ukrajine protilodné strely, pričom zvažuje viacero možností, vrátane namontovania svojich rakiet Brimstone typu zem-vzduch na vojenské vozidlá. V stredu to oznámil britský premiér Boris Johnson. „Toto bude delostrelecký konflikt, takže budú potrebovať podporu pre delostrelectvo, a tú im my dáme – popri iných formách pomoci,“ vyhlásil Johnson s tým, že vojna na Ukrajine sa posúva do novej fázy.

Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.

Dodávky pre ukrajinské delostrelectvo plánujú aj Spojené štáty, čo v utorok potvrdil prezident Joe Biden. Podľa vyhlásenia Pentagónu dorazila prvá dodávka zbraní a vojenskej techniky na ukrajinské hranice v utorok. Obsahuje 11 helikoptér typu Mi-17, 18 kusov 155-milimetrových húfnic, 300 dronov Switchblade a ochranné odevy proti chemickým útokom.

Ďalších sedem lietadiel s technikou má v Európe pristáť počas najbližších 24 hodín. Na ich dodávku vyčlenila americká vláda minulý týždeň 800 miliónov dolárov. Hodnota americkej pomoci Ukrajine tak už celkovo prekročila tri miliardy dolárov. Nové dodávky zbraní od USA budú zahŕňať 200 obrnených transportérov, desať protiraketových radarov, 500 protitankových striel typu Javelin a 30-tisíc kusov ochranných viest a prilieb. (reuters, tasr, cnn.com)

22:24 Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy vo východoukrajinskom Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa.

Uvedený predstaviteľ odhadol, že na východnej Ukrajine operuje od 10-tisíc do 20-tisíc námezdných bojovníkov. Sú medzi nimi ozbrojenci zo Sýrie, Líbye a ďalších krajín, ktorých naverbovala ruská Vagnerova skupina.

Táto organizácia, v zahraničí známa pod označením Wagner Group, je fakticky súkromnou armádou, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Zahraniční žoldnieri v Donbase sú podľa citovaného zdroja nasadzovaní ako pešiaci a nemajú ťažké zbrane ani obrnené vozidlá. „Títo chlapíci sú používaní hlavne ako (ľudská) masa voči ukrajinským obrancom,“ cituje Guardian svoj zdroj. Naverbovaní žoldnieri majú Rusku v rámci prebiehajúcej ofenzívy v Donbase pomôcť dosiahnuť čo najväčšie územné zisky. (tasr, theguardian.com)

22:16 Mariupolské oceliarne Azovstal sú prakticky úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania a ostreľovania. Ukrajinskí vojaci teraz z trosiek vyťahujú preživších, povedal rozhlasovej stanici Radio Sloboda zástupca veliteľa ukrajinského pluku Azov Svjatoslav „Kalyna“ Palamar.

Súčasne sľúbil, že vojaci budú bojovať až do posledného náboja. Poradca ukrajinského prezidenta na twitteri vyčítal svetu, že len mlčky prihliada na „vraždenie detí“, zatiaľ čo Rusko zvrháva na Azovstal bomby určené na ničenie protileteckých krytov. Ruské médiá tvrdia, že príležitosť opustiť bojisko využilo asi 120 civilistov, ktorí sa až doteraz ukrývali v pivniciach v okolí vstupu do oceliarne. Tieto tvrdenia nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

„(Rusi) zvrhávajú supersilné bomby po celom závode Azovstal. Pod troskami sa teraz nachádza veľmi veľa ľudí. Nevieme úplne, aká je situácia, ale Azovstal je rozbombardovaný a zničený prakticky úplne. Vyťahujeme z trosiek ľudí,“ vysvetlil v rozhlase Palamar podľa denníka Ukrajinska pravda. „Budeme bojovať. Použijeme každý zostávajúci náboj, ale vyzývame vlasť na záchranu civilistov, ranených a odvoz tiel,“ dodal.

Palamar podľa denníka dodal, že v areáli oceliarní bola zriadená improvizovaná nemocnica, kde sa schovávajú pred náletmi civilisti, vrátane detí.

„55. deň vojny. Pokračujú nálety na Azovstal silnými protibunkrovými bombami. Svet prihliada na vraždenie detí on-line a ďalej mlčí. Náboženskí a svetoví vodcovia to môžu zastaviť zorganizovaním humanitárnych koridorov. Inak krv bude tiež na ich rukách,“ napísal poradca Mychajlo Podoljak na twitteri, kde zverejnil aj zábery detí v krytoch. Mariupolská radnica v pondelok uviedla, že v podzemných priestoroch pod oceliarňami sa skrýva viac ako tisíc civilistov. (reuters, čtk, pravda.com.ua)

21:42 Spojené štáty a Európska únia dosiahli konsenzus na potrebe zavedenia ďalších sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho vojenskou agresiou na Ukrajine. Vyplynulo to z utorkovej videokonferencie najvyšších predstaviteľov členských štátov skupiny G7, generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

„Ďalej sprísnime sankcie proti Rusku a zintenzívnime finančnú a bezpečnostnú pomoc Ukrajine,“ napísala na Twitteri von der Leyenová.

Na virtuálnej schôdzke, ktorú organizoval americký prezident Joe Biden, bol prítomný boli aj prezident Poľska Andrzej Duda a prezident Rumunska Klaus Iohannis. Účastníci sa tiež dohodli na prísnejšej medzinárodnej izolácii Ruska, oznámila po rokovaní talianska vláda. Podľa Dudu čoraz viac svetových lídrov vidí potrebu zavedenia embarga na dovoz ropy a zemného plynu z Ruska. (pap, afp, tasr)

21:18 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin nesie zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, v dôsledku ktorých zahynuli už tisíce civilistov. Scholz zároveň odsúdil Putina za spustenie novej rozsiahlej ofenzívy v Donbase.

„Zabíjanie tisícok civilistov, ktorého sme svedkami, je vojnovým zločinom, za ktorý nesie zodpovednosť ruský prezident,“ povedal kancelár po videokonferencii, v rámci ktorej západní lídri koordinovali svoj ďalší postup ohľadne vojny na Ukrajine.

Scholz vyjadril presvedčenie, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá v pondelok vstúpila do novej fázy spustením mohutnej ofenzívy v Donbase, predstavuje celkom zjavné porušenie princípov medzinárodného práva. „Cítime obrovský smútok za obeťami a – je to potrebné povedať – obrovský hnev na ruského prezidenta a na túto nezmyselnú vojnu,“ uviedol šéf nemeckej spolkovej vlády.

Ocenil koordinovaný postup západných spojencov k ruskej agresii voči Ukrajine, ktorý podľa neho Putin neočakával. Zdôraznil, že Nemecko a ďalšie krajiny NATO budú Kyjevu naďalej poskytovať potrebnú podporu, do vojny na Ukrajine sa však nezapoja. Na utorkovej virtuálnej konferencii sa okrem Scholza zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price v pondelok uviedol, že Washington „bude naďalej pritvrdzovať finančné sankcie a ďalšie ekonomické opatrenia“ voči Rusku, až kým Kremeľ nepodnikne kroky k deeskalácii situácie na Ukrajine. (afp, dpa, tasr)

21:03 Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev pohrozil Varšave odplatou, pokiaľ ruská ambasáda nebude môcť fungovať kvôli tomu, že nemôže prijímať peniaze z Moskvy.

Poľsko v marci vyhostilo 45 ruských diplomatov, ktorí podľa neho pracovali pre ruské tajné služby, a zablokovalo bankové účty veľvyslanectva. Rusko, ktoré obvinenie Varšavy označilo za neopodstatnené, recipročne označilo za nežiaduce osoby skoro štyri desiatky poľských diplomatov.

„Máme nejaké rezervy v hotovosti, ale nie sú neobmedzené a pokiaľ sa situácia nezmení, môže sa po nejakej dobe stať, že nebudeme schopní platiť účty,“ povedal Andrejev. „A malo by byť jasné ohľadom toho, že akonáhle prestane fungovať naša ambasáda tu (vo Varšave), to isté sa stane s poľskou ambasádou v Moskve,“ dodal.

Medzi Varšavou a Moskvou panujú nepriateľské vzťahy a to najmä po 24. februári, keď Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Andrejev nešpecifikoval, kedy by ruskej ambasáde mohla dôjsť hotovosť, ale doplnil, že tri štvrtiny jej pracovníkov, ktorí sú držiteľmi diplomatického pasu, boli z Poľska vyhostení.

Veľvyslanec vzťahy Poľska s Ruskom označil za mimoriadne zlé v porovnaní s inými zahraničnými partnermi. „Vytvára obraz krajiny, ktorá je v EÚ, NATO aj v Európe voči Rusku najviac nepriateľská,“ tvrdí Andrejev o Poľsku. (reuters, čtk)

20:36 Ukrajinskí vojaci pri úspešnom protiútoku opäť ovládli okresné mesto Marjinka v Donbase na východe krajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernej správe o situácii na bojisku. Toto tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. „V okolí Marjinky v dôsledku protiútoku ukrajinských vojsk nepriateľ utrpel straty a ustúpil. Jednotky ukrajinských ozbrojených síl toto mesto opäť ovládli,“ uviedlo ukrajinské velenie.

Marjinka pred vojnou mávala asi 10-tisíc obyvateľov. O mesto sa urputne bojovalo už v rokoch 2014 a 2015, keď v Donbase vypukol konflikt medzi separatistami podporovanými Ruskom a silami novej prozápadnej vlády v Kyjeve. Marjinka, ležiaca neďaleko od separatistami ovládaných častí Donbasu, čelila často ostreľovaniu ešte pred terajšou ruskou inváziou.

„Okupanti sa snažili Marjinku rozbombardovať náletmi lietadiel, rozstrieľať delostrelectvom a tankmi,“ pripomenula agentúra Unian a dodala, že ruské jednotky tu použili aj fosforovú muníciu. O intenzívnom ostreľovaní Marjinky a ďalších miest informoval počas pondelka gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. (unian, čtk)

19:38 Rusko v utorok oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Ide o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu.

Ešte predtým došlo k vyhosteniu 21 belgických a 15 holandských diplomatov z Ruska. Krajinu majú opustiť v priebehu dvoch týždňov. Moskva si v utorok tiež predvolala veľvyslanca Luxemburska, ktorému pohrozila, že Rusko sa môže rozhodnúť pre odvetnú reakciu za vyhostenie ruského veľvyslanca.

Európske krajiny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára vyhostili už viac než 300 ruských diplomatov a zamestnancov zastupiteľských úradov. Rusko za uplynulý týždeň začalo intenzívnejšie vyhosťovať diplomatov z krajín Európskej únie. (reuters, tasr, diepresse.com)

19:27 V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová. „Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch,“ uviedla Černochová.

Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy. Menšie opravy vojenskej techniky si Ukrajina bude realizovať sama.

Česko začiatkom apríla poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok starších typov nemodernizovaných tankov typu T-72 a starých bojových vozidiel československej výroby BVP-1. Vozidlá sú darom českej armády, na ktorom sa dohodli spojenci v rámci NATO. Majú pomôcť Ukrajine pri pozemnej obrane pred ruskými útokmi. (tasr, seznamzpravy.cz)

19:22 Spojené štáty očakávajú ďalšiu významnú eskaláciu vojny na Ukrajine a súčasné ruské útoky na východe krajiny vidia len ako predohru k ešte väčšej ofenzíve. Vyplýva to z utorkového brífingu amerického ministerstva obrany k vývoju bojov. Ruská armáda podľa Pentagónu stále pokračuje v prípravných manévroch.

Ruské jednotky v posledných hodinách vystupňovali ostreľovanie cieľov pozdĺž frontovej línie na východe Ukrajiny a zrejme sa im podarilo dobyť mesto Kreminna v Luhanskej oblasti. Kyjev aj Moskva hovoria o tom, že začala nová fáza vojny, ktorá trvá viac ako 50 dní. Eskalácia násilností na Donbase sa očakávala, pričom Moskva do oblasti presúvala dodatočné sily po neúspechu ťaženia na Kyjev.

Podľa nemenovaného zástupcu Pentagónu Rusko ďalej posilňuje vojenskú prítomnosť na východe Ukrajiny v snahe pripraviť novú ofenzívu. Rusi údajne počas posledných 24 hodín nasadili ďalšie dva prápory, ktoré podľa expertov majú niekoľko stoviek až jeden tisíc vojakov, a zvýšili tak počet práporov na Ukrajine na 78.

Predstaviteľ americkej obrany, ktorý hovoril s novinármi, prezentoval odhad, že vojenská sila Moskvy je teraz na 75 percentách oproti pôvodnej inváznej sile. Pred vypuknutím vojny Washington uvádzal, že pozdĺž ukrajinských hraníc Rusi nazhromaždili niečo cez 150-tisíc vojakov. (reuters, čtk)

19:16 Fínsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, uviedlo v utorok ministerstvo obrany v Helsinkách. O aký materiál konkrétne pôjde, rezort nezverejnil.

„Na návrh vlády prezident dnes rozhodol, že Fínsko pošle viac obranného materiálu na podporu Ukrajiny,“ píše sa na internetových stránkach ministerstva. „Viac podrobností o obsahu, spôsobe a čase dodania tejto pomoci nebude zverejnených s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc dostala na miesto určenia,“ uviedol rezort. Podľa neho sa Fínsko pri rozhodovaní o poskytnutí pomoci riadilo ukrajinskými potrebami aj svojimi možnosťami.

Vo februári Fínsko sľúbilo, že pošle na Ukrajinu 2-tisíc nepriestrelných viest, 2-tisíc prilieb, sto nosidiel a vybavenia pre dve stanice prvej pomoci. Neskôr táto krajina, ktorá je členom Európskej únie, ale nie je súčasťou Severoatlantickej aliancie, rozhodla, že na Ukrajinu pošle 2 500 útočných pušiek, 150-tisíc nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70-tisíc balíčkov s proviantom. Pred necelým mesiacom fínska vláda oznámila ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, podrobnosti ani vtedy nezverejnila. (čtk)

19:02 Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videokonferencie rokoval so spojencami o vývoji konfliktu na Ukrajine po tom, ako Rusko spustilo novú mohutnú ofenzívu v Donbase. Na virtuálnej konferencii sa okrem Bidena zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania, ktoré sa začalo krátko pred 16.00 h SELČ, boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Videokonferencia bola súčasťou pravidelných koordinačných porád spojencov týkajúcich sa vojny na Ukrajine.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price v pondelok uviedol, že Washington „bude naďalej pritvrdzovať finančné sankcie a ďalšie ekonomické opatrenia“ voči Rusku, až pokým Kremeľ nepodnikne kroky k deeskalácii situácie na Ukrajine, k čomu podľa neho zatiaľ nedošlo. (afp, tasr)

19:00 Po zbabranej invázii v okolí Kyjeva si Putin potrebuje napraviť reputáciu, a tak sa vojna presúva tam, kde ju mnohí od začiatku očakávali: na Donbas. No keďže presne nevieme, čo mal šéf Kremľa pôvodne v pláne, za víťazstvo môže teraz vydávať čokoľvek, aj to, že obsadí iba Luhanskú a Doneckú oblasť a zabezpečí pozemný koridor na okupovaný Krym. Keď už nemôže získať všetko, uspokojí sa aspoň s niečím. Naozaj?…píše v komentári Marián Repa.

18:35 Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. Informovala o tom britská televízia Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.

„Smutné správy z frontu. Vlastenec Luhanskej ľudovej republiky podplukovník Michail Kiščik zomrel,“ napísal Kozlov na Facebooku. Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala „do posledného muža“. Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.

Kreminnu medzičasom ruské sily dobyli, pričom ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Kreminna s vyše 18-tisíc obyvateľmi je zrejme prvým mestom dobytým počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. (tasr, news.sky.com)

18:24 Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil novú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny a vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. „Namiesto oslavy nového života tohtoročná Veľká noc nastáva v čase ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny,“ povedal novinárom Guterres.

Varoval, že veľká koncentrácia vojenských síl v Donbase nevyhnutne prispeje k ešte väčšej eskalácii násilia a spôsobí ešte viac obetí a škôd. V oblastiach bojov sú podľa neho ohrozené státisíce ľudských životov.

Šéf OSN preto žiada, aby boli aspoň počas tohtotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci – od štvrtka do nedele – prerušené boje a vyhlásená „humanitárna pauza“. Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci. (tasr, afp)

17:42 Ruské letectvo v utorok bombardovalo nemocnicu pri oceliarňach Azovstal v Mariupole, ktoré predstavujú poslednú veľkú baštu odporu ukrajinských síl v strategicky dôležitom prístavnom meste pri Azovskom mori. Pod troskami nemocnice sa môže nachádzať až 300 ľudí, vrátane detí, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na ukrajinského poslanca a podnikateľa Serhija Tarutu.

„Ruskí fašisti zhodili silnú bombu na nemocnici pri Azovstale. Podľa mojich informácií je pod ruinami okolo 300 ľudí. Sú medzi nimi deti. V časti nemocnice, uchránenej (od doterajšieho ostreľovania a bombardovania), boli zranení obrancovia a schovávali sa tam obyvatelia Mariupolu s deťmi "Pretože v zničenom meste už nie je kde sa schovať,“ napísal Taruta na facebooku.

Politik pripomenul, že podľa odposluchov, ktoré zaobstarala ukrajinská tajná služba SBU, ruskí vojaci sa chystali bombardovať oceliarne trojtonovými bombami, pretože dostali rozkaz Azovstal „zrovnať so zemou“. Súčasne vyzval svet, aby zastavil „genocídu v Mariupole“.

6:58 Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine „násilne deportovaných“ približne 40 000 civilistov.

Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.

BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. „Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí,“ povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky.

6:44 Ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ aj na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom dozvedela až po jeho príchode do tejto krajiny.

6:41 Dosiahnutie humanitárneho prímeria medzi ruskými a ukrajinskými silami sa v blízkej budúcnosti neočakáva, no mohlo by byť možné o niekoľko týždňov. Uviedol to koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, ktorého citoval denník The Guardian.

Griffiths sa v apríli stretol v Moskve a Kyjeve s tamojšími predstaviteľmi, aby spoločne prediskutovali snahy OSN o dosiahnutie humanitárneho prímeria a tiež spôsoby, akými by sa dal zlepšiť systém informovania zainteresovaných strán o evakuáciách civilistov a presunoch dodávok humanitárnej pomoci.

Griffiths uviedol, že ako je aj zrejmé, ruská strana dosiaľ humanitárne prímerie nezaviedla. „Ak môžem hovoriť za ruské úrady, tak momentálne dosiahnutie lokálneho prímeria nestavajú na prvé miesto svojej agendy. Prímerie momentálne nie je na obzore. Mohlo by byť o pár týždňov alebo o niečo neskôr,“ dodal.

Griffiths tiež avizoval, že čoskoro odcestuje do Turecka, aby s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ďalšími predstaviteľmi vyhliadky na humanitárne mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. „Turecko sa pre obe strany ukázalo, ako skutočne hodnotný a užitočný usporiadateľ týchto rozhovorov,“ uviedol.

Griffiths pôvodne plánoval do Turecka pricestovať v stredu a odísť nasledovný deň. Krátko po svojom pondelňajšom vyjadrení pre novinárov však informoval, že mal pozitívny výsledok testu na nový koronavírus, v dôsledku čoho sa uchýlil do domácej izolácie a zmienenú cestu odložil na neurčito.

6:24 Ukrajinské sily v utorok ráno zaútočili na jednu ruskú obec, ktorá sa nachádza v pohraničnej Belgorodskej oblasti. Uviedol to gubernátor tohto územného celku Vjačeslav Gladkov. Na mieste je podľa neho jeden ranený. Rozsah škôd úrady zisťujú, informovala agentúra Reuters.

Moskva v uplynulých týždňoch informovala o niekoľkých útokoch ukrajinskej armády na obce, ktoré sa nachádzajú pri hranici. Na začiatku apríla Rusko tiež uviedlo, že ukrajinské vrtuľníky zaútočili na sklad pohonných hmôt v Belgorode, kde vypukol požiar.

Ukrajinskí predstavitelia v minulosti útoky popreli alebo ich odmietli komentovať.

6:00 Ukrajinská armáda na východe krajiny odrazila sedem nepriateľských útokov a zničila pri tom niekoľko desiatok ruskej techniky. Uviedol to ukrajinský generálny štáb. V meste Kreminna pokračujú boje v uliciach, čo znemožňuje evakuáciu civilistov, informovala v utorok agentúra AP.

Podľa šéfa ukrajinskej bezpečnosti rady Oleksija Danilova sa ruským jednotkám podarilo preraziť obranu len na dvoch miestach.

Ukrajinskí predstavitelia v pondelok večer uviedli, že Rusko začalo svoju očakávanú ofenzívu na Donbase. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je do ofenzívy zapojená veľká časť ruskej armády. Ruské jednotky podľa Danilova zaútočili po celej dĺžke vojnového frontu v Luhanskej, Doneckej a Charkovskej oblasti. Preraziť sa im podarilo ukrajinskú obranu v dvoch bodoch – v meste Kreminna a v jednej ďalšej menšej obci.

Podľa nemenovaného zdroja z ukrajinskej armády v meste Kreminna pokračujú pouličné boje medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami, napísala agentúra AP. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že mesto je pod ťažkou delostreleckou paľbou, kvôli čomu horí niekoľko bytových budov. Ukrajinskej tlači povedal, že Rusi v meste postupujú tak, že zrovnávajú všetko so zemou. Podľa Hajdaja majú Rusi mesto pod kontrolou, čo ale odmietol poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč.

„Je to peklo. Začala sa ofenzíva, o ktorej sme hovorili už celé týždne. V mestách Rubižne a Popasna sa neustále bojuje, rovnako ako aj v ďalších pokojných mestách,“ uviedol Hajdaj v príspevku na Facebooku. Ruské ostreľovanie si v pondelok vyžiadalo v Donbase podľa miestnych predstaviteľov celkovo osem civilných obetí.

Hajdaj uviedol, že štyria ľudia zahynuli, keď sa pokúšali utiecť z mesta Kreminna v Luhanskej oblasti, ktorého sa podľa jeho slov v pondelok zmocnili ruskí vojaci. „Kreminna je bohužiaľ pod kontrolou orkov,“ povedal Hajdaj, pričom takýmto pejoratívnym výrazom podľa AFP označil ruských vojakov.

Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč však poprel, že by Rusi už Kreminnu získali. „Prebiehajú tam intenzívne pouličné boje,“ povedal.

Ako Donbas sa označuje Donecká uhoľná panva, rozsiahly ťažobný a priemyselný región na východe Ukrajiny. Ležia v ňom aj samozvané proruské štáty Donecká ľudová republika a Luhanská republika, ktoré Moskva uznala na konci februára. Inváziu na Ukrajinu začala o dva dni neskôr práve pod zámienkou pomoci povstaleckým republikám, útočiť však začala aj v iných častiach Ukrajiny a hovorila o „demilitarizácii a denacifikácii“ krajiny.

„Rusko sa pripravuje na ofenzívu na východe Ukrajiny, aby prevzalo plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečilo "stabilitu“ pozemného koridoru s Krymským polostrovom, uviedol už skôr podľa serveru CNN hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Krym Rusko anektovalo v roku 2014.

Rusko si posilami stiahnutými zo severu Ukrajiny a z územia ruského spojenca Bieloruska podľa Reuters pripravilo pôdu pre dlhotrvajúcu bitku, ktorá si podľa vojenských analytikov vyžiada veľké straty na oboch stranách.