USA zatvorili konzulát v Jeruzaleme
Spojené štáty v pondelok oficiálne zatvorili svoj konzulát v Jeruzaleme, ktorý slúžil najmä Palestínčanom. Zlúčili ho s tamojším novým americkým veľvyslanectvom v Izraeli, čím v Jeruzaleme vznikla jediná diplomatická misia USA, informovali agentúry DPA a Reuters s odvolaním sa na nedeľňajšie oznámenie amerického ministerstva zahraničných vecí.
Skupina Izraelčanov pred Damašskou bránou, vstupom do Starého mesta v Jeruzaleme.
Washington tento krok avizoval už vlani v októbri, ale nekonkretizoval jeho termín. „Toto rozhodnutie podnietili naše globálne snahy o zvýšenie účinnosti našich operácií. Nesignalizuje to však zmenu americkej politiky vo veci Jeruzalema, Predjordánska alebo pásma Gazy,“ povedal vtedy americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.
Palestínčania ho ostro kritizovali a označili za politické gesto v konflikte na Blízkom východe v prospech izraelskej strany. Izrael zlúčenie konzulátu s ambasádou privítal.
Ministerstvo v nedeľu Pompeov postoj z októbra zopakovalo. Zároveň zdôraznilo, že USA naďalej nezaujali nijaké stanovisko k otázke konečného štatútu Jeruzalema alebo možného vymedzenia hraníc, keďže to je záležitosť Izraela a Palestínčanov.
Americký prezident Donald Trump pobúril arabský svet a vyvolal celosvetové znepokojenie tým, že v decembri 2017 uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a v máji 2018 tam USA z Tel Avivu presťahovali i svoje veľvyslanectvo.
Štatút Jeruzalema je jedným z najvážnejších sporov medzi židovským štátom a Palestínčanmi, ktorí Trumpa obviňujú z toho, že zmenou desaťročia zaužívanej americkej politiky destabilizuje Blízky východ. Izrael považuje celý Jeruzalem vrátane jeho východného sektora, ktorý obsadil v šesťdňovej vojne v roku 1967 a neskôr anektoval, za svoje „večné a nedeliteľné hlavné mesto“, čo však nie je uznané na medzinárodnej úrovni.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.