Americký torpédoborec preplával sporným morom, nárokovaným Čínou
Americký torpédoborec USS McCampbell s navádzanými strelami na palube preplával len 12 námorných míľ (22 km) od čínskej vojenskej základne na Paracelských ostrovoch v Juhočínskom mori. Cieľom operácie bolo demonštrovať "slobodu plavby" a "spochybniť neprimerané nároky na morské územie", uviedla hovorkyňa americkej Tichomorskej flotily Rachel McMarr. O prípade, ktorý sa odohral v čase prebiehajúcich rokovaní v Pekingu medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré majú ukončiť vzájomné obchodné spory, dnes informovala agentúra AP.
Čínske ministerstvo zahraničia sa proti akcii americkej lode ostro ohradilo a vyhlásilo, že Američania porušili čínske aj medzinárodné právo. „Vyzývame Spojené štáty, aby okamžite prestali s takým druhom provokácie,“ uviedol hovorca ministerstva Lu Kchang. Čína podľa neho do oblasti vyslala vojenské plavidlá a lietadlá s cieľom identifikovať a odradiť americkú loď od tejto činnosti. Na otázku, či incident môže ohroziť prebiehajúce rokovania o obchodných otázkach medzi Pekingom a Washingtonom, Lu odpovedal, že „obe strany sú zodpovedné za vytvorenie potrebnej pozitívnej atmosféry“.
Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more a opakovane kritizuje USA a ich spojencov za námorné operácie, ktoré majú demonštrovať slobodnú plavbu v blízkosti Čínou obsadených ostrovov. Časti Juhočínskeho mora považujú za svoje tiež Vietnam, Filipíny, Brunej, Malajzia, Indonézia a Taiwan.
Americký prezident Donald Trump a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching sa v decembri dohodli na zastavení špirály obchodných sporov a odvetného zavádzania ciel na tovar v hodnote stoviek miliárd dolárov. Trump uvalil clá na čínsky tovar v snahe odradiť Peking od nekalých praktík, týkajúcich sa priemyselnej špionáže, prístupu na trh či dotácií priemyselných podnikov. Čína odpovedala vlastnými clami na americké výrobky.
Obchod je v posledných mesiacoch len jednou z konfliktných tém v americko-čínskych vzťahoch. Americkí predstavitelia ostro kritizovali Peking za porušovanie ľudských práv alebo za jeho operácie v samotných Spojených štátoch. Obe krajiny sa stretávajú aj v otázke regionálnej bezpečnosti. Pekingu sa nepáči najmä americká podpora Taiwanu, lebo ho považuje za integrálnu súčasť svojho územia.
Čína si so Spojenými štátmi v minulosti niekoľkokrát vymenila ostré slová ohľadom toho, čo Washington nazýva militarizáciou Juhočínskeho mora prostredníctvom stavby vojenských základní na umelých ostrovoch a atoloch. Peking ich budovanie obhajuje ako nevyhnutné na vlastnú ochranu a tvrdí, že je to naopak Washington, kto zvyšuje napätie vysielaním vojnových lodí do blízkosti týchto základní.
Súvisiace články
Svet | pred 7 rokmi | 23
Americké plavidlá budú naďalej hliadkovať v Juhočínskom mori
Svet
|
pred 7 rokmi
|
19
Čína ukazuje silu, na spornom ostrove pristál bombardér
Svet
|
pred 8 rokmi
|
46
Kremeľ odmietol tvrdenia japonského premiéra ohľadom budúcnosti Kuríl
Svet
|
pred 7 rokmi
|
78
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.