Správy / Svet

Expert: Zmene na Kube sa nedá zabrániť

Zmenili históriu, ale ich doba sa končí. "Je veľmi symbolické, že to už nebudú Fidel alebo Raúl, ktorí povedú Kubu. Revolúcia v roku 1959 zostáva kľúčovým momentom v histórii Latinskej Ameriky. Fidel Castro zomrel a Raúl končí ako prezident. Revolúcia sa dostala do kritického bodu. Budú sa noví lídri držať starých politík alebo zavedú skutočné reformy?“ uviedol pre Pravdu expert na Latinskú Ameriku Patricio Navia z Newyorskej univerzity.

Andrej Matišák , Pravda

20.4.2018 10:00

odoberať

Google News

debata

zdieľať

Facebook Whatsapp X.com

Odborník takto hodnotí výmenu stráží na poste kubánskeho prezidenta. Hlavou štátu sa včera stal Miguel Díaz-Canel (57). Do tejto roly ho vybral parlament. Raúl Castro (86) však zatiaľ povedie Komunistickú stranu Kuby.

"V kľúčovom historickom momente zaistíme pokračovanie revolúcie,“ uviedol včera vo vyhlásení prezident Díaz-Canel.

Raúl Castro hľadal nástupcov, ktorí budú lojálni k jeho predstavám. Lenže noví lídri, vrátane Díaza-Canela, sa narodili po revolúcii.

"Raúl Castro zostáva v úlohe prvého tajomníka strany. V rámci nej sa robia strategické politické rozhodnutia,“ reagoval pre Pravdu William LeoGrande, odborník na Kubu a profesor na Americkej univerzite vo Washingtone. "Nemali by sme očakávať veľké zmeny politiky s nástupom Díaza-Canela do prezidentského úradu. Keby mal s Raúlom Castrom nejaké veľké nezhody, tak by ho nevybrali za jeho nástupcu. Díaz-Canel však bude mať právomoci rozhodovať o vysokopostavených vládnych lídroch a o uplatňovaní dohodnutých politík. Je to dôležité,“ myslí si LeoGrande.

Sebastián Arcos z Inštitútu pre výskum Kuby tvrdí, že výmena Castra za Díaza-Canela v tomto momente skôr pripomína zmeny v Rusku, keď na jedno volebné obdobie prezidenta Vladimira Putina vystriedal premiér Dmitrij Medvedev. "Preto má táto zmena malý vplyv na krajinu. Kubánci sú unavení zo starých trikov režimu a jeho rétoriky. Historická generácia, ktorú predstavujú Castrovci, ešte neodišla. Skutočná zmena môže prísť až potom,“ uviedol pre Pravdu Arcos.

Foto: Ismael Francisco SITA/AP Raúla Castra (vľavo) vystriedal na poste kubánskeho prezidenta Miguel Díaz-Canel (vpravo).

Režim na Kube už roky experimentuje s ekonomickými, ale do istej miery aj politickými reformami. Prežil pád komunistického bloku a prispôsobil sa situácii, keď začal vysychať prúd peňazí od ľavicovej vlády vo Venezuele, ktorá je v hlbokej hospodárskej kríze. Dlhodobo sa v Havane hovorí o posune k čínskemu modelu. Teda, že komunistická strana si ponechá všetku politickú moc, ale postupne zavedie viac ekonomických reforiem.

Do toho ešte vstupujú vzťahy s USA. Desaťročia trvajúce embargo proti Kube začal uvoľňovať predchádzajúci americký prezident Barack Obama, ktorý dokonca ostrov navštívil. Donald Trump však opäť proti Havane pritvrdil.

"Predpokladám, že vzťahy s USA zostanú v najbližšej budúcnosti napäté. Biely dom bude kritizovať kubánsku vládu a embargo neskončí. Havana však potrebuje prilákať zahraničné investície. V roku 2017 ich získala vo výške okolo dvoch miliárd. Vládcovia Kuby chcú naďalej z investícií profitovať a kontrolovať ich,“ reagoval pre Pravdu W. Alejandro Sanchez, analytik medzinárodných vzťahov z Centra pre námornú bezpečnosť.

Podľa sociologičky Silvie Pedrazaovej však Kubánci chcú mať väčší vplyv na riadenie štátu. "Žiadajú, aby mohli skutočne voliť, nie si len vyberať z kandidátov predložených režimom,“ uviedla pre Pravdu Pedrazaová. "Symbolicky odchodom Raúla Castra sa končí jedna éra. Chce však vládnuť ďalej cez Díaza-Canela. Ale aj symbolický koniec éry je niečo,“ tvrdí odborníčka na Kubu z Michiganskej univerzity.

"Raúl Castro hľadal nástupcov, ktorí budú lojálni k jeho predstavám. Lenže noví lídri, vrátane Díaza-Canela, sa narodili po revolúcii. Môžu veriť v to isté, čo Castrovci, ale ich životné skúsenosti sú iné. Zmena na Kube nepríde hneď. Ale nedá sa jej zabrániť,“ dodal Navia.

Témy: Kuba Raúl Castro Fidel Castro Miguel Diaz-Canel