Havlov hlas chýba, hovorí Žantovský

Včera uplynulo päť rokov od smrti bývalého česko-slovenského a českého exprezidenta. "Je však o neho stále neobyčajný záujem,“ tvrdí Žantovský, ktorý v roku 2014 vydal knihu Havel.

Ako si v týchto dňoch spomínate na prezidenta Václava Havla?
Spomínam si na neho tak trochu v rámci svojej práce v Knižnici Václava Havla. A, samozrejme, spomínam si na neho aj osobne. Či už ako na priateľa, a tiež ako na bývalého šéfa a prezidenta. Je to zvláštny rok. Spomíname na neho totiž stále. Je piate výročie úmrtia prezidenta Havla a 5. októbra by bol mal 80. rokov. Celú sezónu sme organizovali spomienkové akcie. V Českej republike aj po celom svete. Pripomínali sme si jeho osobnosť, ale aj myšlienkový, politický a literárny odkaz.

Stále vo svete znejú Havlove idey? Nie je veľa ľudí zo strednej a z východnej Európy, ktorých myšlienkový odkaz presahuje náš región.
Jednoznačne a určite. Havel je svojím spôsobom jedinečná postava nášho regiónu. V posledných mesiacoch som pre spomenuté spomienkové príležitosti cestoval po celom svete. Od Barmy po New York a Washington a cez väčšinu hlavných európskych miest. Na Václava Havla pred niekoľkými mesiacmi spomínali aj v etiópskej Addis Abebe. Všade, kam som prišiel, stretával som sa s neobyčajne živým záujmom. A nielen tých, ktorí si ho pamätajú. Ale predovšetkým so záujmom mladých ľudí o Havla a o ten druh politiky, ktorý reprezentoval.

Na čom bola založená jeho politika?
Bol predstaviteľom politiky, ktorej definícia nespočíva len v technológii moci, iba v tom, že sa snažíte moc získať. Nie je založená ani na súperení najrôznejších ideologických predstáv o usporiadaní spoločnosti. Havlova predstava politiky bola výrazom osobnej zodpovednosti človeka za svoj život a životy ľudí okolo neho. Vnímal ju ako činnosť založenú na určitých morálnych hodnotách a zásadách. Tak politiku chápal Havel. Nie ako niečo, čím sa zaoberajú len ministri, stranícki predstavitelia či poslanci. Je to politika pre každého z nás.

Michael Žantovský.

Spomenuli ste Havlov odkaz vo svete. Česi, ale asi aj Slováci, sú však v pohľade na neho do istej miery rozdelení. Čím si to vysvetľujete?
Vo svete vidia Havla takpovediac, z istej vzdialenosti. Pomáha to vytvárať obraz, ktorý je do určitej miery zjednodušený, je v istom zmysle idealizovaný. S tým sa občas stretávam. U nás si ľudia, pochopiteľne, pamätajú aj Havlove skutky, s ktorými nesúhlasili či pre ktoré ho mnohí kritizovali. Vieme o ňom, a patrí to k jeho osobnosti, že on nebol úplne jednoduchý človek. Mal svoje chyby. Havel sa však nikdy ani netváril, že je dokonalý. A pravdou je aj to, že mnohí ľudia sa k nemu správali nevraživo alebo na neho žiarlili aj z osobných a politických dôvodov. Mali pocit, že Havlova popularita a rešpekt, ktorému sa tešil, zatieňuje ich miesto na slnku. Vytvárali o ňom rôzne mýty a nezmyselne ho ohovárali. Skresľovali Havlov obraz do akejsi karikatúry. Je to však normály sprievodný jav politiky, na ktorý si musíte zvyknúť.

Pojem havlovec či teraz slniečkar sa stal pre niektorých v Česku až nadávkou.
Máte, samozrejme, pravdu. Používa sa nielen havlovec, ale aj havloid. A tiež pravdoláskar a slniečkar. Keď človek nevie argumentovať inak, tak často robí to, že niekomu vystaví nejakú nálepku. Stačí mu to a nemusí už vysvetľovať, prečo s niečím nesúhlasia. Keď chce niekto takéto označenia používať, nech sa páči. Viac to však vypovedá o ňom, ako o tých, ktorých nálepkuje.

Je ideový a politický odkaz prezidenta Havla zakorenený v Česku? Reálne ho predstavuje niekto na politickej scéne?
Som presvedčený, že tento odkaz je živý. Hlási sa k nemu mnoho ľudí v politických kruhoch aj v občianskej spoločnosti v celom Česku. Samozrejme, je to odkaz, ktorý vždy niekto bude napádať, odmietať a kritizovať. Ľuďmi, ktorí si politiku predstavujú inak ako Havel a pre ktorých sú pojmy ako osobná zodpovednosť, pravda, občianska spoločnosť a angažovanosť skôr na obtiaž v ich cieľoch a ambíciách.

Hovorili ste, ako si spomínate na prezidenta Havla ako na priateľa aj šéfa. Čo sa vám pritom vybaví?
Pre mňa je to veľmi ťažká otázka. O mnohých veciach z nášho spoločného života som už písal. Nerád pridávam, ako sa to hovorí, historky z nakrúcania. Nie je to úplne môj štýl. Spomínam si však na to, ako na väčšine porád alebo stretnutí, ktoré sme mali neraz vo vzrušenej dobe a v kritických situáciách, pán prezident ich obyčajne zakončil slovami: Pánboh s nami. Tak, keď mi je dnes úzko, si vždy poviem, že pánboh s nami.

Opäť žijeme v kritickej dobe. Mnohí pozorovatelia hovoria, že v roku 2016 sa svet, ako ho poznáme, výrazne zmenil. Chýba nám hlas niekoho ako Havel, a čo by nám povedal?
Určite chýba. Často to počujem od ľudí, ktorí k nám prichádzajú diskutovať, sú účastníkmi našich programov. Po celom svete sa šíri veľká nespokojnosť so štandardnou, bežnou politikov. Plynie to z jej vyprázdnenosti. Nedávno môj priateľ v jednej debate povedal, že politika je neobývateľná. Pripadá mi to ako vhodný výraz. Je tu vákuum, v ktorom chýbajú ľudia, ktorí opierajú politiku o nejaké vnútorné presvedčenie a morálne hodnoty. Václav Havel rozhodne takým politikom bol. A čo by nám povedal? Neviem. Nikdy nechcem vystupovať ako jeho médium. Určite by však k jeho slovám patrilo aj niečo také, že nemôžeme čakať na spásu zhora alebo odkiaľ. Ale že musíme začať každý od seba.

Možno by nám povedal, že síce pánboh s nami, ale že my musíme urobiť niečo pre to, aby sa veci zmenili.
Presne tak.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem