Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Život v Molenbeeku, práca v NATO
Pracujem pre NATO a žijem v Molenbeeku. Asi ste už o Molenbeeku počuli. Je to časť Bruselu, ktorá bola v správach veľmi často od tragických útokov v Paríži 13. novembra 2015, pri ktorých zahynulo 130 nevinných ľudí.
Médiá zdôrazňovali, že mnohí členovia teroristickej bunky zodpovednej za krviprelievanie vo francúzskom hlavnom meste pochádzali z Molenbeeku. Nezamestnanosť mladých v tejto štvrti je 60 percent a väčšinu obyvateľov tvoria migranti z Magrebu. Správy, ako to vyzerá v Molenbeeku, boli väčšinou negatívne, takmer vyvolávali paniku. Život sa tu po útokoch v Paríži zmenil a ešte viac k tomu prispeli aj incidenty v samotnom Bruseli v marci 2016. Mesto bolo na niekoľko dní uzavreté. Polícia pravidelne vykonávala razie. Vojaci stále hliadkujú v uliciach.
Ako je možné, že ľudia žijúci medzi nami sa podieľali na masakre? A dokonca sa vrátili a niekoľko mesiacov sa v Molenbeeku skrývali?
Pochádzam zo zahraničia, pracujem pre NATO a žijem v Molenbeeku, preto dostávam tieto otázky pravidelne. Belgičanka, ktorú som nedávno stretol, možno pozná niekoľko odpovedí.
Hind Fraihiová je novinárka na voľnej nohe, ktorá sa dlhodobo zaoberá príčinami radikálneho islamizmu. V roku 2005 pôsobila v Molenbeeku, vydávala sa za študentku sociológie. Snažila sa zistiť, čo je príčinou vývoja paralelnej spoločnosti v srdci Európy. Už vtedy objavila mnoho varovných znakov, ktoré belgické úrady ignorovali.
Jednoducho si mohla kúpiť extrémistickú literatúru, ktorá vyzývala, aby ľudia vzali zbrane a bojovali proti neveriacim. Fraihiová stretla mladých ľudí, ktorých zo sveta malých zločinov zlákal na cestu násilného džihádu miestny imám. Urobila rozhovor so šejkom, ktorý verboval ľudí do tréningového tábora v belgických Ardenách. Chcel ich poslať bojovať do Afganistanu a Čečenska.
Čítajte viac na www.defencematters.org
Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.