Zomrel francúzsky herec Pierre Brice, legendárny Vinnetou

Mal 86 rokov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na hercovho právnika. Umelec podľa agentúry skonal v náručí svojej ženy v nemocnici pri Paríži. Miesto, kde Brice zomrel, ale manažment nespresnil. Príčinou smrti bol zápal pľúc.

Pierre Louis le Bris, ako znie vlastné meno herca, sa narodil 16. februára 1929 v Breste v starej francúzskej šľachtickej rodine. Do sŕdc divákov najmä v strednej Európe sa zapísal ako predstaviteľ Vinnetoua v západonemeckých dobrodružných filmov natočených v 60. rokoch na motívy románov spisovateľa Karla Maya. Úspešnú sériu začal v roku 1962 Poklad na Striebornom jazere.

Brice sa pritom k úlohe apačského náčelníka dostal úplne náhodou. Pôvodne bolo adeptov viac, ale režisér Harald Reinl potom ako videl francúzskeho herca na jednom festivale, nemal o nikoho iného už záujem. Briceovi sa však spočiatku Vinnetou nepozdával. Nakoniec sa z Vinnetoua stala jeho životná úloha.

Pierre Brice: Vinnetou nie je filmová úloha, Vinnetou je filozofia

Francúzsky herec Pierre Brice zostane pre niekoľko generácií divákov navždy slávnym indiánom Vinnetouom, spravodlivým náčelníkom Apačov. Prvý film s Vinnetouom natočil Brice v roku 1962 a posledný, jedenásty, v roku 1998. Americký herec Lex Barker, ktorý stvárnil na filmovom plátne jeho pokrvného brata Old Shatterhanda, pritom zomrel už v roku 1973.

Ako chlapec bol Brice vo francúzskom odboji, ako mladík slúžil v légiách, ako herec bojoval proti bielym tváram a v neskorom veku dohliadal na humanitárnu pomoc deťom. Za manželku si zobral jednu z nemeckých fanúšičiek Vinnetoua.

Táto úloha mu priniesla 11 filmov, televízny seriál, divadelné predstavenia a slávu. „Vinnetou pre mňa nie je filmová úloha, Vinnetou je filozofia,“ hovoril s tým, že ho jej jednostrannosť zároveň pripravila o iné úlohy.

Pozoruhodný je národnostný aspekt Vinnetoua: hral ho francúzsky herec, ktorý sa preslávil hlavne v strednej Európe úlohou indiána amerického pôvodu v nemeckých filmoch natáčaných vo vtedajšej Juhoslávii.

Briceova hviezda žiarila najviac v Nemecku. „Som tam doma, jediná rodina, ktorú ešte mám, je nemecká rodina mojej ženy,“ hovoril. V roku 1992 mu Nemci udelili vysoké štátne vyznamenanie za upevňovanie nemecko-francúzskeho priateľstva.

A pritom proti nim svojho času bojoval. Narodil sa 6. februára 1929 vo francúzskom Breste ako druhé dieťa v starej šľachtickej rodine. Otec bol námorný dôstojník: „Rodičia pochádzajú z nižšej bretanskej šľachty, v erbe máme florentského chrta. Som vlastne barónom, ale titul väčšinou nepoužívam.“

V desiatich rokoch sa počas druhej svetovej vojny pridal k partizánom, pomáhal im v boji proti Nemcom. Keď mal16 rokov, utiekol s falošnými dokladmi z domu do cudzineckej légii. Ako devätnásťročný bojoval v Alžírsku, potom dva roky v Indočíne. V roku 1951 sa vrátil do Francúzska s tromi vyznamenaniami za statočnosť.

Život mu zmenil až Poklad na Striebornom jazere

O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža, stal sa fotomodelom a túžil po herectve. V roku 1954 si prvýkrát zahral vo filme, potom točil najviac v Taliansku a v Nemecku.

Život mu zmenil až Poklad na Striebornom jazere z roku 1962, keď sa stal prvýkrát Vinnetouom. Úspech ďalších filmov s týmto indiánov bol hlavne v Nemecku ohromujúci. Možno aj preto, ako sa Brice s úlohou stotožnil: „Mnohé z toho, čo Karl May pripísal svojim hrdinom, platí aj pre mňa. Myslím vždy najskôr na to dobré v človeku.“

K úlohe sa vracal. V 70. a 80. rokoch ho stvárňoval na letných scénach, striedavo v NDR a SRN. Z jeho popudu vznikol aj seriál Vinnetou (1980) a televízny film Vinnetou sa vracia (1998). Vracal sa aj na miesta natáčania, napríklad v roku 1995 do Bosny, kde zúrila vojna. Vybral dva milióny mariek pre deti a s humanitárnym konvojom prešiel srbskou paľbou.

V roku 2004 mu vyšla autobiografia Vinnetou a ja. Naspieval tiež niekoľko platní.