Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ukrajina tápe na mínovom poli dohôd
Plnenie najnovších dohôd z Minska, známych aj ako Minsk 2, je stále predmetom vášnivých diskusií nielen politikov.
Manželský pár stojí pred poškodeným domom v Debaľceve na juhovýchode Ukrajiny.
Stali sa totiž aj predmetom politikárčenia zaručene nezaručených znalcov pomerov na ťažko skúšanej Ukrajine. Viacerí pozorovatelia pritom pripomínajú, že minské trinásťbodové memorandum, z ktorého sa viac-menej podarilo ako-tak splniť prvé body (zastavenie paľby, stiahnutie ťažkých zbraní, výmena zajatcov a kontrola OBSE), je plné obsahových a hlavne formálnych „mínových“ polí.
„Jedným z nich je skutočnosť, že dohodu podpísali len členovia kontaktnej skupiny pre urovnanie krízy na východe Ukrajiny (druhý ukrajinský exprezident Leonid Kučma, Heidi Tagliaviniová – OBSE, Michail Zurabov, ruský veľvyslanec v Kyjeve, a lídri povstalcov Igor Plotnickij a Alexandr Zacharčenko),“ upozornila aj agentúra RIA Novosti. Následne francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko a ruský prezident Vladimir Putin – ako predstavitelia normandskej štvorky – sa k jej plneniu zaviazali ústne. Podpis ukrajinského prezidenta Porošenka pod dokumentom by bol podľa Kyjeva priznaním štatútu povstaleckých lídrov i samozvaných republík, ktoré zastupujú. A tak Porošenko odmietol dokument podpísať. Povstalcov Kyjev stále považuje za "teroristov“.
Prezidentova „ústna“ podpora dokumentu však vytvára priestor na manévrovanie. Aj preto, v snahe aspoň čiastočne dať Minsku 2 vyšší stupeň záväznosti vrátane povstalcov, predložila Moskva na BR¤OSN návrh o „úplnom dodržiavaní“ prímeria.
Rezolúcia „prešla“ jednohlasne, ale nie v myslení hlavných aktérov napätia na juhovýchode Ukrajiny. A tak sme aj dnes svedkami prejavov ich vzájomnej nedôvery.
V pondelok napríklad Andrij Lysenko, hovorca tzv. protiteroristickej operácie v Donbase, vyhlásil, že ukrajinská armáda neverí tvrdeniam vzbúrencov podľa ktorých skončili sťahovanie ťažkých zbraní z línie dotyku. Napriek tomu, že separatisti, podľa ich tvrdenia, všetky informácie o sťahovaní techniky poskytli pozorovateľom medzinárodnej misie OBSE. V správach štyroch kontrolných skupín sa však v prípade ukrajinskej armády objavili za posledné tri dni aj konštatovania „ďalej nás nepustili“, „stratili sme ich z dohľadu“ (sťahovanú techniku – poz. red.), „velitelia odmietli informovať o trase a konečnom cieli konvoja“.
Lysenko nedôveru k tvrdeniu povstalcov vyjadril v čase, keď podľa UNIAN vzbúrenci podnikli v pondelok ozbrojený útok na Širokino v blízkosti strategického prístavu Mariupoľ, ktorý kontrolujú vládne jednotky. Rovnako ako v podobných prípadoch aj tentoraz povstalci spomínané tvrdenie odmietli s tým, že o bojoch nemôže byť ani reči, pretože plnia literu minského memoranda. Lysenko citovaný agentúrou UNIAN v pondelok pripomenul: „Uskutočnili sme štyri etapy presunu ťažkej techniky.“ Zároveň ubezpečil, že "nemienime úplne obnažiť v Donbase prvú líniu“. Kyjev podľa neho čaká "kým nepriateľ dokáže, že skutočne stiahol zbrane“.
Odporcovia súčasnej vládnej moci v Kyjeve v pondelok zase pripomenuli cez členov kontaktnej skupiny (Kučma, Tagliaviniová, Zurabov) prezidentovi Porošenkovi, premiérovi Jaceňukovi, a hlavne poslancom parlamentu, že 14.¤marca sa končí termín, dokedy podľa minských dohôd má parlament rozhodnúť o špeciálnom ekonomickom a politickom štatúte Donbasu. Kyjev si však dal podmienku – najprv voľby v oblasti podľa platných ukrajinských zákonov a až potom rokovanie s víťazmi hlasovania aj o osobitnom štatúte. Následne môže byť vraj reč aj o ústavnej reforme, bez ktorej je spomínaný osobitný režim v Donbase nemysliteľný. Ide konkrétne o 11. bod pre mnohých "zasvätených“ čoraz kontroverznejšieho minského memoranda, v ktorom sa okrem iného hovorí práve o uskutočnení ústavnej reformy. Predpokladá decentralizáciu ako kľúčový krok. Ako pripomína väčšina informovaných pozorovateľov, v prípade minských dohôd je stále lepšia prípadná zlá dohoda ako žiadna.
„Už sme predložili návrhy, ktoré sa týkajú politickej strany dohôd z Minska. Kyjevu sa nebudú veľmi páčiť. Máme však vlastné stanovisko, ktoré nebudeme meniť,“ vyhlásil ešte v sobotu Alexandr Zacharčenko, líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Zároveň pripomenul aj vytvorenie pracovných skupín, ktoré by sa zaoberali konkrétnym rozpracovaním trinásťbodového memoranda z Minska.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.