Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nemcov rozdelil postoj k moslimom
Islam ohrozuje našu vlasť, tvrdia demonštranti; naopak, sme povinní utečencom pomáhať, zaznieva z opačného tábora. Nemecko zamestnáva téma veľkej vlny žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú hlavne z moslimských štátov.
V Nemecku sa v poslednom období konajú demonštrácie proti „islamizácii Západu“. Snímka je spred Vianoc z Drážďan. V minulom roku sa Nemecko stalo krajinou, ktorá zaznamenala najviac žiadostí o azyl na celom svete. Bolo ich viac ako 200–tisíc, pričom väčšina týchto ľudí pochádza z moslimských štátov.
V uplynulom roku ich celkovo zaznamenalo približne 200-tisíc, čo je najviac nielen v Európskej únii, ale aj zo všetkých krajín na celom svete.
Prvé demonštrácie sa začali konať koncom jesene 2014 v Drážďanoch. Pravidelne ich usporadúva združenie Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (v nemčine pod skratkou PEGIDA). Skupinka dvanástich zakladateľov si získala čoraz viac stúpencov. Na najnovší zo série protestov, ktorý sa konal pred Vianocami, prišlo už viac ako 17-tisíc ľudí.
Čo ukázal prieskum
Akcie s rovnakým zameraním boli v menšom počte v niekoľkých ďalších mestách. Združenie PEGIDA naplánovalo jednu z demonštrácií na tento pondelok v Kolíne v okolí chrámu. Katedrála však na znak nesúhlasu zhasne svoje vonkajšie osvetlenie.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Obavy.
Z celkového pohľadu na mienku v Nemecku vyplýva, že aktivity združenia PEGIDA nie sú cudzie zanedbateľnému počtu obyvateľov. Ukázal to prieskum, ktorý si dal vypracovať týždenník Stern. „Na protimoslimskom pochode by sa zúčastnilo 13 percent opýtaných. Zároveň 29 percent oslovených sa nazdáva, že islam má taký vplyv na život v Nemecku, že demonštrácie sú opodstatnené,“ zhrnula agentúra Reuters zistenia z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Stern urobila agentúra Forsa.
PEGIDA zdôrazňuje, že chce chrániť kresťansko-židovskú kultúru, ktorú považuje za základňu európskych hodnôt. Za nepriateľa označuje islamizmus, v ktorom vidí násilnú ideológiu zameranú napríklad na ponižovanie žien. PEDIGA poukazuje tiež na to, že presadzuje toleranciu k umierneným moslimom, ktorí sa dokázali zaradiť do nemeckej spoločnosti. Na opačnej strane požaduje sprísnenie prisťahovaleckých zákonov a rýchlejšie vyhostenie utečencov, ktorí spáchali trestný čin.
Merkelová: Je to nenávisť
Téma protestov je taká silná, že sa k nej vyjadrila kancelárka Angela Merkelová v novoročnom posolstve. Dôrazne sa postavila na stranu žiadateľov o azyl. „Organizátori protiislamských demonštrácií majú srdce naplnené predsudkami, chladom a nenávisťou,“ podčiarkla. Zároveň vyzvala obyvateľov, aby nechodili na tieto podujatia. „Je samozrejmé, že Nemecko pomáha ľuďom, ktorí v našej krajine hľadajú bezpečie. Mnohí z nich doslova utiekli pred smrťou,“ dodala Merkelová.
Podobne sa vyslovili najvyšší predstavitelia dvoch najvýznamnejších cirkví v Nemecku. Azylantom sa venovali v kázňach vo vianočno-novoročnom období. Rainer Maria Woelki, arcibiskup z Kolína, upriamil pozornosť na porovnanie údajov. „Nie sme to my v bohatej Európe, kto má problém s utečencami, ale chudobné krajiny v krízových oblastiach,“ citovala ho stanica Deutsche Welle. Arcibiskup poukázal na skutočnosť, že z celkového počtu 45 miliónov utečencov sa až 86 percent nachádza v štátoch, ktoré susedia s ich vlasťou. K Woelkimu sa spomedzi katolíckych duchovných pridal napríklad Heinrich Mussinghoff, biskup z mesta Aachen. „Musíme ukázať utečencom, že ich utrpenie vnímame vážne a že sú medzi nami vítaní,“ prízvukoval podľa agentúry DPA.
Zapojil sa aj Josef Schuster, predseda Nemeckej ústrednej rady Židov. Varoval, že obava z islamského terorizmu sa zneužíva na očierňovanie celej moslimskej viery. „Je absurdné odvodzovať z malého počtu islamistov, že islam sa stane v Nemecku štátnym náboženstvom. Rovnako absurdné ako hovoriť, že existencia krajne pravicového extrémizmu povedie zajtra k obnoveniu nacistickej diktatúry,“ povedal pre denník Die Welt.
Čo bude ďalej
Hovorí sa, že spomínané demonštrácie by mohli zvýšiť popularitu euroskeptickej strany Alternatíva pre Nemecko, ktorá sympatizuje s organizátormi. Jej líder Bernd Lucke odkázal Merkelovej, že neuznáva záujmy vlastných občanov a namiesto zjednocovanie ich rozdeľuje. Z vládnych kruhov sa už objavili signály, že by bolo vhodné otvoriť debatu o azylovej politike, ktorá v Nemecku patrí medzi najmenej prísne v celej EÚ. Do úvahy prichádza napríklad zrýchlenie procedúry posúdenia žiadostí o azyl.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.