Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Samozvaný premiér Zakarpatska dal Kyjevu ultimátum
Po separatistoch z východu Ukrajiny hodil rukavicu ústrednej vláde aj burič zo západu.
Samozvaný premiér Zakarpatska Petro Hecko.
Jeden z lídrov zakarpatských Rusínov Petro Hecko (49), po ktorom ukrajinská tajná polícia SBU vyhlásila celoštátne pátranie, sa ozval z Moskvy. Užhorodský inžinier, ktorý sa vydáva za predsedu vlády Podkarpatskej Rusi, prostredníctvom ruského spravodajského portálu LifeNews dal Kyjevu necelé dva týždne na splnenie svojich požiadaviek.
„Ak kyjevské úrady neodzbroja Pravý sektor a nedodržia časť ženevských dohôd, tak prejdeme k aktívnym činom,“ pohrozil samozvaný premiér. „Ultimátum vyprší 11.¤mája. Operácia oslobodenia Zakarpatska od pučistov potrvá maximálne dva dni. Na ich zvrhnutie v našom regióne máme všetky nevyhnutné prostriedky. Dokážeme obrániť Rusínov, Maďarov, Rumunov a ďalšie tunajšie národnosti,“ dodal.
Hecko o sebe tvrdí, že premiérom je už šiesty rok. Mandát vraj dostal od II.¤európskeho kongresu podkarpatských Rusínov. Do širšieho povedomia sa dostal až minulý mesiac, keď šéfovi Kremľa napísal otvorený list. V ňom Vladimira Putina žiada o „uskutočnenie mierotvornej operácie“. Misia ruských ozbrojených síl by podľa neho mohla byť iba „krátkodobá, do obnovy štatútu Republiky Podkarpatská Rus“. Prezidentovi Putinovi pritom pripomenul geostrategickú polohu neveľkého regiónu, ktorý susedí s Poľskom, so Slovenskom, s Maďarskom i Rumunskom. „Je to krajina, kde je skoncentrované ovládanie energetických uzlov Ruskej federácie a Ukrajiny,“ napísal Hecko.
Zakarpatská oblasť, kde žije jeden a štvrť milióna obyvateľov, sa po februárovom zvrhnutí režimu Viktora Janukovyča po istom váhaní prihlásila k novému ukrajinskému vedeniu. Časť politickej reprezentácie Rusínov však kyjevskú vládu tvrdo kritizuje a žiada rozsiahlu decentralizáciu, uznanie národných práv a autonómiu.
Hecko tvrdí, že v oblasti, ktorá za prvej republiky patrila k Československu, sú Rusíni v absolútnej väčšine. Podľa neho ich tam žije vyše osemstotisíc. Kyjev však Rusínov neuznáva za samostatný národ, ale len za etnickú skupinu v rámci ukrajinského národa. K ukrajinskej národnosti sa pri sčítaní prihlásilo až 80 percent obyvateľstva. Najpočetnejšou národnostnou menšinou sú Maďari tvoriaci vyše 12 percent populácie.
Vyslanie mierových síl, pod dohľadom ktorých by obyvatelia Zakarpatska rozhodli o sebaurčení, nedávno na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy navrhoval aj poslanec maďarskej extrémistickej strany Jobbik Tamás Gaudi-Nagy.
„Ukrajina je v skutočnosti umelý štátny útvar, pozostáva len z niekdajších území iných štátov,“ vyhlásil v Štrasburgu predstaviteľ strany, ktorá tento mesiac získala v parlamentných voľbách pätinu odovzdaných hlasov. Gaudi-Nagy tiež pripomenul „príkladné mierové spolunažívanie milióna Rusínov a 150-tisíc podkarpatských Maďarov v časoch, keď táto oblasť patrila Maďarsku“.
Jobbik už minulý mesiac zorganizoval v Budapešti demonštráciu za pripojenie Zakarpatska k Maďarsku. Jeho politici na mítingu kritizovali maďarské ministerstvo zahraničných vecí, že neodpovedalo na list podpredsedu dolnej komory ruského parlamentu Vladimira Žirinovského, v ktorom navrhol Maďarsku, Poľsku a Rumunsku, aby si s Ruskom rozdelili územie Ukrajiny.
Samozvanému premiérovi Zakarpatska, ktorý je podľa miestnej prokuratúry podozrivý z účasti na sprisahaní a z ohrozovania územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny, hrozí až 12 rokov väzenia. Podľa vlastných slov si však z trestného stíhania, ktoré sa proti nemu začalo, nič nerobí a do 11. mája sa chystá vrátiť z Ruska na Ukrajinu. „Vyhlásili po mne pátranie v súvislosti so situáciou na juhovýchode Ukrajiny a s tými požiadavkami, ktoré Rusíni predložili predstaviteľom junty v Zakarpatsku,“ povedal pre LifeNews.
„My však máme väčšiu legitimitu a dôveru obyvateľstva ako pučisti s ich tajnou políciou. Sami môžeme vyhlásiť pátranie po šéfovi SBU a lídrovi Pravého sektora v Zakarpatsku,“ dodal sebavedome.
Hecko hrozí, že Rusíni sa v boji za svoju republiku chopia zbraní. „U nás je viac hlavní ako ľudí,“ povedal pre LifeNews. V rozhovore pre portál LivDA.ru poznamenal, že podmienky na povstanie sú v Zakarpatsku priaznivejšie ako v Doneckej či Luhanskej oblasti: „Máme vyše troch tisíc ľudí so zbraňami. Zablokujeme priesmyk a bude to ako na Kryme, dokonca ešte jednoduchšie, pretože na polostrove hrozil útok aj od mora.“
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.