Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Orbán dostal vyzývateľa
Štvrť roka pred parlamentnými voľbami sa v Maďarsku trocha vyjasnilo. Ak by premiér Viktor Orbán stratil svoj doterajší náskok a prekvapujúco nezvíťazil, tak budúci predseda vlády sa bude volať Attila Mesterházy. Tridsaťdeväťročný líder socialistov dostal možnosť stať sa spoločným kandidátom demokratickej opozície na post premiéra.
Najsilnejšia opozičná strana si svojho predsedu za volebného lídra vybrala už na jeseň. Krátko nato však Mesterházy podpísal dohodu o volebnom spojenectve s expremiérom Gordonom Bajnaim a jeho stredoľavicovým blokom Spolu 2014. Ich kompromis rátal s tým, že ak sa opozičnému spojenectvu podarí poraziť Orbánov Fidesz, predsedom vlády sa stane líder tej straníckej kandidačnej listiny, ktorá dosiahne lepší výsledok. Z paktu, ktorý uzavreli na palube výletného plavidla, si maďarská tlač uťahovala poznámkami, že „Orbánovi rivali sa síce plavia na jednej lodi, ale s dvoma kapitánmi“.
Od uplynulej stredy zostal už iba jeden kapitán. Bajnai, ktorý pred štyrmi rokmi ako nestraník previedol Maďarsko prechodným obdobím medzi vládami socialistov a Fideszu, ustúpil od plánu, že ako Orbánov predchodca sa stane aj jeho nástupcom. „V prvom rade mám ciele a až potom ambície,“ citoval ho denník Népszava. „A svoje premiérske ambície som podriadil tomu, aby sa Maďarsko zmenou vlády vrátilo medzi normálne, prosperujúce európske krajiny,“ dodal s tým, že právo vybrať spoločného kandidáta na predsedu vlády prepúšťa už pred voľbami socialistickej strane.
„Úloha je veľká a ja výzvu prijímam,“ povedal pre agentúru Reuters Mesterházy. Stranícky zjazd socialistov podľa jeho slov ešte koncom januára „potvrdí novú situáciu, v ktorej budem nominovaný uchádzať sa o post predsedu vlády“.
Pre Bajnaiho, úspešne podnikajúceho manažéra, ktorý sa iba pred niečo vyše rokom vrátil do politiky, to nebol jednoduchý ústupok. Ak však nechcel riskovať, že Spolu 2014 napokon ani neprekročí parlamentný prah, tak musel prijať vedúcu rolu socialistov v tesnejšom spojenectve. Okolo populárneho technokrata sa totiž vytvoril oveľa skromnejší zberný blok Orbánovych odporcov, než v aký demokratická opozícia dúfala. Podľa decembrového prieskumu agentúry Tárki preferencie Bajnaiho bloku klesli na štyri percentá. Socialisti stagnujú na 11 percentách a Fidesz má 28-percentnú podporu medzi všetkými opýtanými.
Kým pre Bajnaiho sa zomknutie opozičného spojenectva stalo doslova existenčnou potrebou, aj socialisti mali dôvod zmeniť svoj dovtedy odmietavý postoj k jeho rozšíreniu. Bajnai s Mesterházym preto v stredu pozvali na rokovania o pripojení sa k ich aliancii aj stredoľavicovú Demokratickú koalíciu vedenú expremiérom Ferencom Gyurcsányom. Kontroverzný, pravicou démonizovaný politik sa im už dávno ponúkal za partnera, oni ho však pri októbrovom uzatváraní paktu tvrdo odmietli. Gyurcsány napriek tomu vo svojej neúnavnej kampani nepoľavil, a podľa čerstvých prieskumov už v preferenciách dostihol Bajnaiho Spolu 2014.
Ani po pribratí Demokratickej koalície do opozičného spolku, ktorý podľa novej dohody bude mať spoločnú kandidačnú listinu i volebného lídra, Orbánovi demokratickí odporcovia ešte súčasného premiéra v súčte preferencií neprekonali. Na vychýlenie pomeru síl vo svoj prospech im chýba desať percent hlasov. Pravda, rezervy sú naďalej veľké. Prieskum agentúry Tárki minulý mesiac ukázal, že bezmála polovica oprávnených voličov stále nie je rozhodnutá, koho a či vôbec pôjde voliť.
„Maďarsko chce zmenu. Pád vlády si želá väčšina ľudí,“ vyhlásil podľa denníka Népszava Bajnai, ktorého tvrdenie dlhodobo potvrdzujú prieskumy verejnej mienky. „Ale tých, čo veria vo víťazstvo, stále nie je dosť. Šancu zvíťaziť budeme mať vtedy, ak z volieb bude referendum, kde si možno vybrať medzi Orbánovou krajinou a normálnym Maďarskom,“ dodal s tým, že na zmobilizovanie demokratického tábora odporcov Orbána bolo nevyhnuté rozšíriť a prehĺbiť rámec opozičnej spolupráce.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.