Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Štáty sa znovu nedohodli na rezervácii pri Antarktíde
Ani na tretíkrát sa zainteresované štáty nedokázali dohodnúť na zriadení najväčšej morskej prírodnej rezervácie pri Antarktíde.
Desaťdňová schôdzka 24 krajín sveta a Európskej únie, ktorá sa konala v austrálskom Hobarte, sa skončila bez úspechu. Informovala o tom agentúra AP s tým, že ďalšie rokovania sú naplánované na október budúceho roka.
Diskusiu, vedenú okolo dvoch navrhovaných rozsiahlych chránených zón, ktoré by mali vzniknúť v oblasti Rossovho mora a vo východnej časti Antarktídy, marí Rusko, Ukrajina a Čína. S návrhom na vytvorenie chránenej zóny v oblasti Rossovho mora prišli Spojené štáty a Nový Zéland. Rezervácia by sa mala rozprestierať na 1,34 milióna kilometrov štvorcových a mala by tak byť dvakrát väčšia než americký štát Texas.
Počas júlovej schôdzky štátov združených v Komisii pre ochranu živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) sa proti projektu postavili Rusko a Ukrajina, tie patria medzi štáty, ktoré majú v oblasti záujmy týkajúce sa rybolovu.
Podľa agentúry AP bol rozsah projektu kvôli Rusku a Ukrajine od leta zmenšený a obe krajiny sa o novom návrhu údajne najskôr vyjadrili pozitívne. Na stretnutí v Hobarte ale dosiahnutie dohody bránili, uviedla americká mimovládna organizácia Pew Charitable Trusts.
Krajiny združené v CCAMLR neprijali ani druhý návrh na vytvorenie menších morských rezervácií na ploche 1,6 milióna kilometrov štvorcových vo východnej Antarktíde. Predložili ho Austrália, Francúzsko a EÚ. Proti projektu vystúpila okrem Ruska a Ukrajiny aj Čína, oznámila koalícia Antarctic Ocean Alliance. Jej členmi sú okrem ekologických organizácií aj známe osobnosti ako napríklad herec Leonardo DiCaprio.
Na zriadenie rezervácie na území, kde žije 16-tisíc známych druhov, vrátane veľrýb, tuleňov, albatrosov, tučniakov a unikátnych druhov rýb, je potrebný súhlas všetkých členských štátov CCAMLR.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.