Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vo východnom Jeruzaleme plánuje izraelská vláda ďalšiu výstavbu
Izraelská vláda oznámila plány na výstavbu ďalších 1500 nových bytov vo východnom Jeruzaleme, ktorý chcú Palestínčania za svoje nové hlavné mesto.
V stredu o tom informoval armádny rozhlas s tým, že výstavba je naplánovaná v osade Ramat Šlomo. „Premiér Benjamin Netanjahu a minister vnútra Gideon Saar sa dohodli na stavebných plánoch v Jeruzaleme,“ citoval rozhlas nemenovaného vysokého predstaviteľa. Tendre majú oznámiť „v nasledujúcich mesiacoch“ údajne na základe dohody s Palestínčanmi, ktorí považujú izraelskú výstavbu za najväčšiu prekážku mierových rokovaní. Palestínsky líder Mahmúd Abbás o takejto dohode však nič nevie. Izrael oznámil výstavbu vyše 2000 bytových jednotiek na okupovaných územiach aj v auguste a v marci zverejnil plány na výstavbu ďalších 1600 nových domov taktiež v jeruzalemskej osade Ramat Šlomo.
Oznámenie o novej výstavbe prišlo v čase, keď Izrael prepustil ďalších 26 palestínskych väzňov na základe druhej fázy dohody sprostredkovanej USA, ktorá viedla k obnoveniu blízkovýchodných mierových rokovaní. Celkovo židovský štát plánuje prepustiť 104 Palestínčanov v štyroch fázach. Doteraz ich oslobodil 52.
Izrael je dlhodobo pod paľbou medzinárodnej kritiky za neprestávajúce budovanie obydlí na okupovanom Západom Brehu a vo východnom Jeruzaleme, ktorý má byť hlavným mestom budúceho palestínskeho štátu. Medzinárodné spoločenstvo totiž neuznáva izraelskú kontrolu nad územiami zabratými po vojne v roku 1967. Všetky izraelské stavby na palestínskych územiach za takzvanou zelenou čiarou sú z pohľadu medzinárodného práva ilegálne. Spojené štáty opakovane varovali Izrael, že pokračujúca výstavba na okupovaných územiach marí snahy o mierové riešenie konfliktu s Palestínčanmi. Obe strany sa ešte v júli vo Washingtone dohodli na obnovení vzájomných rokovaní s tým, že do deviatich mesiacov prijmú mierovú dohodu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.