Ružomberok mal vlastné „more“: Zabudnuté kúpalisko na Váhu ožíva na dobových záberoch

Bazén na brehu Váhu vraj podľa všetkého vybudovali v Ružomberku ešte za Slovenského štátu, čiže počas druhej svetovej vojny. Nejeden miestny ešte aj dnes, po desiatkach rokov, spomína, ako tam skákal šípky či vysedával na múriku a máčal si vo vode nohy. Keď sa chcel niekto občerstviť, mohol si odskočiť do tamojšieho bufetu. Voda v bazéne bola podľa pamätníkov ľadová, no mnohí s nostalgiou spomínajú na časy, keď sa v nej ako prázdninujúce deti osviežovali počas horúcich letných dní.

Zlatú éru zažilo toto letovisko najmä v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy to tam bývalo doslova „natrieskané“. Atrakcia sa nachádzala v špecifickej polohe – z jednej strany je železnica a z druhej cesta I. triedy smerom na Dolný Kubín. Viacerí v súčasnosti pripomínajú, že aktuálne je tam frekventovaná dopravná križovatka, no kedysi po našich hlavných ťahoch chodievalo podstatne menej áut. Zábery z rôznych uhlov pohľadu ukazujú, že v minulosti rekreantom vôbec neprekážali koľajnice ani most, pod ktorým sa kúpalisko nachádzalo.

Jedinečná atmosféra

Dlho išlo o vyhľadávanú lokalitu, kde Ružomberčania mohli nájsť letný relax. Jej koniec však nastal s otvorením mestskej plavárne na Bystrickej ulici, ktorá tam vyrástla na sklonku šesťdesiatych rokov 20. storočia. Neskôr zohralo svoju rolu v poklese návštevnosti aj vybudovanie neďalekej Liptovskej Mary.

O návrat v čase a pripomenutie si tohto miesta sa postaral Ružomberský okrášľovací spolok, ktorý s pomocou umelej inteligencie rozpohyboval staré fotografie. Jeden z členov tejto skupiny je Vavrinec Kendera, ktorý nám potvrdil, že v prvej polovici minulého storočia mal Ružomberok svoje vlastné „prímorské“ leto – a to priamo na Váhu.

„Toto prírodné kúpalisko v centre mesta bolo miestom, kde sa miešal smiech detí, vôňa horúceho piesku a zvuk vlakov prechádzajúcich po blízkej trati. Mólo, drevené šatne a osviežujúca voda rieky vytvárali kulisu, ktorá patrila k najživším scénam ružomberských prázdnin,“ povedal s tým, že blízkosť železnice bola, paradoxne, súčasťou atmosféry.

„Vlak prefrčal len pár metrov od brehu, no nikomu to neprekážalo. Práve naopak, stal sa kolážou letného života,“ podotkol. „Most na Dolný Kubín, postavený neskôr, doplnil panorámu, ale kúpalisko zostalo plné ľudí. Rieka bola vtedy prirodzeným verejným priestorom, nie hranicou,“ konštatoval. Na historických fotografiách podľa neho vidno, ako sa brehy zapĺňali generáciami Ružomberčanov.

„Deti skákali z móla, mládež sa opaľovala na tráve a starší obyvatelia si užívali pokojné kúpanie. Bolo to miesto stretávania, rituálov leta a tiež priestorom, kde sa miešali vrstvy, veky aj príbehy,“ poznamenal Kendera. Zdôraznil, že Váh tam nebol len riekou, ale aj spoločenským javiskom. „Voda spájala ľudí, vytvárala komunitu a dávala mestu rytmus, ktorý sa dnes už len ťažko predstavuje. Kúpalisko patrilo k najobľúbenejším verejný priestorom Ružomberka, hoci nemalo viac bazénov, atrakcie ani technológiu. Stačila rieka,“ zhodnotil.

V súčasnosti je na tom istom mieste malá lodenica, takže z brehov, kde kedysi relaxovali kúpajúci sa, vyrážajú rafty a kajaky na splav Váhu. „Opäť to tam ožíva – inak, ale s rovnakým duchom rieky, ktorá bola vždy súčasťou identity mesta,“ hovorí.

Inšpirácia z cisárskej návštevy

Letné kúpalisko od čias zániku toho, ktoré s obľubou domáci navštevovali, nikto v meste nepostavil. Ružomberčania v súčasnosti nemajú k dispozícii ani krytú plaváreň – výstavba novej dostala kvôli vysokým nákladom „stop“ a existujúcu starú rekonštruujú. Oživenie starých záberov na bývalú atrakciu pri Váhu zrejme o to viac potešilo nejedného pamätníka, ale aj generáciu, ktorá tie časy nestihla zažiť.

„Teraz je to tam zarastené. Niekdajšie letovisko pripomína už len pozostatok betónového bazéna na brehu rieky v podobe obvodových múrov. Mnohí si pamätajú aj budovu, ktorá stála v blízkosti a je tam dodnes – bývalý Dom pionierov a mládeže. Samozrejme, už neslúži vtedajšiemu účelu,“ pripomenul Kendera. Vysvetlil, že spomínaný objekt je v súkromnom vlastníctve a žije v ňom nejaká rodina.

Kúpalisko a jeho rekreanti však nie sú jedinými rozpohybobanými zábermi, ktoré spolok oživil. Do pár sekundového „filmu“ zinscenovali tiež povodne, ktoré boli v Ružomberku v rokoch 1958 a 1960. Zaujímavé je aj „video“ z roku 1914 s názvom Pranie na Váhu medzi plťami.

„Venujeme sa rôznym projektom. Teraz dávame dokopy informácie o nábreží, ktoré naozaj bolo srdcom mesta. Kedysi tam býval, počas návštevy nášho mesta, cisár František Jozef I. V rámci jeho vizitácie Slovenska tu strávil dva dni,“ uviedol. Zároveň objasnil, že Ružomberský okrášľovací spolok združuje skupinu architektov, ktorá reagovala práve na túto historickú návštevu.

„Všetky mestá začali, v rámci tej jeho vizitácie, robiť nejaké úpravy. Vtedy bol založený aj okrášľovací spolok s regulačnou komisiou – aby pripravili prostredie pre príchod cisára. My sa teda, partia architektov, tiež snažíme upozorňovať na rôzne lokality v meste – ich krásy aj nedostatky. Samozrejme, z našej strany padajú aj návrhy, čo s tým,“ uzavrel.