Nevydržali dlho: sklenené dvere na Urbanovej veži rozbil vietor. Vchod zatiaľ zakrýva doska

Vzniknutý otvor je zatiaľ prekrytý doskou. Rozbitie dverí však nemajú na svedomí vandali, ale povestný košický vietor, ktorý v marci silno fúkal niekoľko dní v kuse.

Problém už rieši firma Villard, ktorá bola počas rekonštrukcie hlavným dodávateľom reštaurátorských prác na Urbanovej veži. „Už sme vyzvali maďarskú firmu, ktorá dodala dvere, aby dodali nové. V momente, keď sa dvere rozbili sa našťastie nikomu nič nestalo. Je to aj tým, že sú z bezpečnostného skla. Takže pri rozbití sa rozpadnú na malé kúsky, nie ostré črepy," vysvetlil pre Pravdu Tibor Machata z firmy Villard.

Zobrali to na seba, zaplatili nové dvere

Celá záležitosť ho mrzí, aj preto vzala spomínaná firma ťarchu opráv na seba. „Ako vyšší dodávateľ máme určitý záväzok voči mestu aj jeho obyvateľom. Nie je čas na to, aby sme sa teraz naťahovali s dodávateľom dverí. Zabezpečíme a zaplatíme to my a potom si to vyrovnáme medzi sebou. Sezóna sa blíži a preto budeme tlačiť na to, aby boli nové dvere dodané čo najskôr," povedal Machata.

Cena nových dverí je zhruba 3 – tisíc eur a zaplatí ich firma Villard. Podľa Machatu ale hlavný problém nebol v dverách. „Zlyhali zarážky, západky a zámok. Neboli dimenzované na tie dvere. Preto urobíme nápravu tak, aby sa už podobná situácia neopakovala," priblížil Machata s tým, že sklo dverí je dostatočne silné.

Sklenené a zaoblené dvere na dvoch vchodoch do Urbanovej veže sú zaoblené a špecifické. Tretie sú presklené, no majú bažný tvar. „Zistili sme, že zlyhal jazýček na kľučke. Ďalej, dvere sú zaistené aj v dolnej časti a tam to nebolo dostatočne pevné na tento typ dverí. Podtlak, ktorý spôsobil silný vietor dvere jednoducho vytrhol," vysvetlil Machata. Ako už bolo spomenuté, prijali také opatrenia, aby už dvere vydržali.

Nezlyhalo sklo, ale jazýček a uchytenia

Preto dôjde k niekoľkým technickým zmenám. „Spomínané časti, čiže jazýček a uchytenie dverí musia byť posilnené. Nielen dvere, ale aj presklenie arkád Urbanovej veže sú dostatočne pevné. Rovnako aj presklenie arkád," ubezpečil Machata s tým, že nové presklené dvere sú už vo výrobe. „Zatiaľ ale neviem, kedy presne ich dodajú. Dúfam, že čím skôr. Jazýčky a uchytenia vymeníme aj na zvyšných dverách, aby vydržali nápor vetra a ďalšiu záťaž," uzavrel Machata. Spomínané technické opatrenia sú oprávnené, keďže silný, nárazový vietor fúka v Košiciach pomerne často.

Dôvodov pre zasklenie arkád Urbanovej veže bolo hneď niekoľko. „Je smutné, že tieto priestory slúžili aj ako verejná toaleta, miesto na odpadky a zároveň útočisko pre holuby. Hľadali sa rôzne varianty, ktoré sme konzultovali s pamiatkarmi a vlastníkom. Nakoniec prešiel variant zasklenia bezpečnostným sklom," podotkol reštaurátor Peter Gomboš. Dosiaľ sa do celkovej obnovy exteriéru Urbanovej veže investovalo takmer 1,5 milióna eur. Mesto Košice spolu s Farnosťou sv. Alžbety ešte v roku 2004 založilo neziskovú organizáciu Perly Gotickej cesty.

Okrem stredoveku aj rímska stopa

Urbanova veža sa začala stavať v druhej polovici 16. storočia ako mestská veža a zvonica Dómu svätej Alžbety. Bola nazvaná podľa legendárneho zvona i zvonára a zároveň zasvätená patrónovi vinohradníkov sv. Urbanovi. Po viacerých prestavbách získala v roku 1628 podľa návrhu architekta Martina Lindnera svoju renesančnú podobu. Nad bránou veže je umiestnená tabuľa z červeného mramoru, ktorú dopĺňa oslavný nápis a erb mesta.

Po požiari v roku 1775 bola obnovená v neskorobarokovom štýle. Začiatkom 20. storočia bolo do obvodových múrov veže osadených 28 náhrobkov z Dómu sv. Alžbety a pribudla aj novorenesančná arkádová chodba. Po veľkom požiari veže v roku 1966 došlo k jej opätovnému obnoveniu, následne v nej bola umiestnená expozícia zvonov a zvonolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach.

Súčasťou obnovy Urbanovej veže bolo aj zreštaurovanie 36 historických náhrobných kameňov zo 14.–17. storočia. Výnimkou je najstarší „Rímsky kameň“ z 3. storočia. Je to unikát, pretože všetky ostatné náhrobné kamene zamurované v tejto veži sú väčšinou zo stredoveku. Čiže od rímskeho „kameňa“ ich delí zhruba tisíc rokov.