Zabudnutá kapitola vojny: kto leží na nemeckých cintorínoch na Slovensku?
Osemnásťroční mladíci aj veteráni z prvej svetovej vojny snívajú svoj večný sen pod nádhernými štítmi Vysokých Tatier. Ich pozostatky skončili na najväčšom nemeckom cintoríne na Slovensku, ktorý sa nachádza v obci Važec. Patrí k najudržiavanejším a zároveň púta pozornosť svojou polohou. Cestou do našich veľhôr sa tam zastaví nejeden turista a na vlastnej koži pocíti špeciálnu atmosféru.
Nemecký vojenský cintorín vo Važci je pod krásnymi štítmi Vysokých Tatier.
Na Slovensku je množstvo pietnych miest venovaných padlým počas druhej svetovej vojny na strane osloboditeľov. Počas výročí ukončenia najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva sa pravidelne ocitajú v centre pozornosti nielen bežných ľudí, ale najmä politikov. Existujú však aj nemecké vojnové cintoríny, o ktorých sa hovorí podstatne menej. Určite ale stoja za pozornosť a chvíľku zastavenia.
Najväčší vznikol v roku 1998 v obci Važec. Na ploche 2,5 hektára a v nadmorskej výške 800 metrov ho začali budovať na jeseň 1997. Financovalo sa to zo zdrojov od nemeckej vlády, tiež z príspevkov od dobrovoľníkov, pod „taktovkou“ Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Ten sa o ne zároveň stará. Jeho zástupkyňa Bibiana Saldívar nám vysvetlila, že je to tak na základe medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom.
„Čo sa týka údržby v rámci drobných prác, napríklad čistenia, kosenia hrobových miest a všetkých spevnených plôch, máme zmluvu s Obecným podnikom Važec,“ hovorí Saldívar. „V rámci rozsiahlejších stavebných prác sa robia výberové konania, alebo tam majú brigády vojaci Bundeswehru,“ priblížila. Organizujú tiež mládežnícke tábory, ktoré sa zapoja v prípade potreby ľahších úkonov ako sú čistenie či natieranie šindľov.
„Vždy príde nejaký počet mladých ľudí z nemeckej strany a k nim sa pridružia aj slovenskí žiaci alebo študenti. Takto spoločne napĺňajú symboliku zmierenia nad hrobmi, tiež vzájomného spoznávania a prevencie vojen,“ povedala.
Kapacita je naplnená
„Nemecká strana nikdy neglorifikovala svojich vojakov. Naopak, brali to tak, že vojna postihla všetkých ľudí bez rozdielu veku či postavenia. Na cintoríne sú pochovaní aj osemnásťroční mladíci, ktorí niežeby chceli, ale museli narukovať a takisto boli postihnutí vojnou,“ zdôraznila Saldívar.
Ozrejmila, že padlých nemeckých vojakov exhumovali z rôznych slovenských lokalít, obcí či lesov – najmä z bojísk na východe a v strede krajiny. „Ak sa tam našiel aj vojak inej národnosti, v nejakom spoločnom hrobe, pochovali ho vo Važci. Takých nie je veľa, ale nachádzajú sa tam napríklad Maďari,“ vysvetlila.
Video
Vojenský cintorín v Liptovskom Mikuláši
Háj-Nicovô je miestom posledného odpočinku 1 369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, vojakov povstaleckej armády a partizánov, ktorí padli v bojoch v roku 1945.
Zdroj:
Eva Štenclová
Celkovo ich je na tomto cintoríne približne 8-tisíc. „Kapacita je momentálne naplnená. Ak by sa ešte vyskytli nejaké potreby exhumácie, bude sa musieť rozširovať,“ poznamenala s tým, že važecký cintorín je jediný svojho druhu, kde sa to ešte trošku dá zväčšiť. Unikátnosť mu dodáva aj poloha – nachádza sa pod majestátnymi končiarmi Vysokých Tatier, čo podčiarkuje atmosféru tohto pietneho miesta.
Podtatranská obec sa však stala vhodnou lokalitou posledného odpočinku padlých vojakov najmä preto, že ich bolo naozaj veľa. „Na osemtisíc miest musel byť k dispozícii veľký pozemok,“ podotkla. Upozornila tiež, že architekti, ktorí tento cintorín navrhli, dostali ešte na sklonku deväťdesiatych rokov minulého storočia prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča.
Za každým je príbeh
Žulové náhrobné kamene sú v tvare kríža, kde vytesali mená, tiež dátumy narodenia a úmrtia vojakov. V jednom hrobe sú pochovaní štyria. Odpočívajú tam mladíci aj veteráni, ktorí prežili prvú svetovú vojnu.
Areálu dominuje masívny dubový kríž a vstupná brána v tvare horského štítu. Hroby sú usporiadané do kruhových sektorov. Je tam aj kamenný potôčik, ktorý symbolizuje premostenie medzi smrťou a životom, ktorým je voda.
Na Slovensku je šesť centrálnych nemeckých cintorínov z druhej svetovej vojny, na ktorých leží viac ako 17-tisíc vojakov. Okrem Važca sa nachádzajú v Bratislave (Ružinov), Humennom, Hunkovciach, Prešove a v Zborove.
Každý vojenský cintorín nesie príbehy padlých, o ktorých rodina nevedela, kde skončili. „Príbuzní ich hľadali dlhé roky. Dozvedeli sa to až po identifikácii pozostatkov, ktoré sa našli v teréne a s odstupom času konečne mohli navštíviť ich hrob,“ doplnila Saldívar.
Vo Važci tiež odpočívajú tisícky synov, otcov, manželov, bratov. Na jednom z hrobov je umiestnená aj tabuľka s dojímavým nápisom. „Zum frommen Andenken an meinem lieben Mann, unser guten Vater Karl Schwarz,“ oznamuje nemecký text. V slovenčine: Na pamiatku môjho drahého manžela, nášho dobrého otca Karla Schwarza. Podľa dátumov je zrejmé, že tento vojak zomrel vo veku 34 rokov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.