Starostky bijú na poplach: Nelegálne osady prerastajú samosprávam cez hlavu, situácia je neúnosná

Koncom minulého týždňa rozvírilo hladinu vystúpenie starostky košickej mestskej časti (MČ) Nad jazerom Lenky Kovačevičovej. Poukázala na to, že situácia s nelegálnymi osadami v Košiciach je absolútne neúnosná. „Mesto nekoná. Štát nekoná. A doplácajú na to obyčajní Košičania. Ľudia majú právo na bezpečie, poriadok a dôstojné prostredie. To, čo sa dnes deje v niektorých častiach mesta, je presný opak,“ tvrdí starostka.

Navyše ju mrzí, že všetko ostáva na pleciach samosprávy, ktorú obyvatelia najviac kritizujú. „Ak zlyháva mesto aj štát, samospráva MČ Nad jazerom musí konať samostatne a preberať zodpovednosť za iných. Budeme presadzovať rázne riešenia – dôsledné vymáhanie zákona, odstránenie nelegálnych stavieb a návrat poriadku tam, kde dnes chýba,“ uviedla Kovačevičová.

Hoci podľa nej určité opatrenia dokáže prijať aj mestská časť, hlavné zmeny musia prísť zhora. „Intenzívne sa venujeme tejto problematike, no potrebujeme pomoc a podporu štátu a mesta Košice. Sme zapojení vo viacerých projektoch, máme aj miestnu poriadkovú službu. A ako vyzerá život v tejto osade? Je to hrôza a tragédia,“ dodala starostka.

V mestskej časti Nad jazerom už podobne ako na sídlisku Železníky či v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce vznikajú občianske hliadky. Na sociálnej sieti už zverejnili spoločnú fotku, na ktorej majú rozmazané tváre. S členmi hliadky sa nám zatiaľ nepodarilo skontaktovať.

Podobné problémy aj na Juhu

Podobne vidí problém aj jej kolegyňa, starostka mestskej časti Košice – Juh Anna Súkeníková. „Áno, vidím to podobne ako pani starostka. Pokiaľ mesto Košice a štát nepodajú pomocnú ruku, tak my zo svojej pozície robíme maximum. Niekedy sa obyvatelia dokonca obrátia skôr na nás ako na štátnu či mestskú políciu,“ tvrdí Súkeníková.

Podľa nej je problém aj v legislatíve. „Zákony sú benevolentné. Pritom sme už skúšali všeličo – obrátili sme sa na políciu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny či poslancov Európskeho parlamentu. Zatiaľ bez úspechu,“ priblížila starostka.

V osade pri Malej stanici robí mestská časť v spolupráci s mestskou i štátnou políciou pravidelné kontroly. „Už ich poznáme, ale zaznamenali sme prípad, keď sa tam chcelo nasťahovať ďalších 40 ľudí. Nahlásili nám to obyvatelia osady. Opäť sme riešili situáciu v spolupráci s políciou. V osadách sú takí, ktorí chcú pracovať, ale aj takí, ktorí nemajú záujem o nič,“ podelila sa starostka so skúsenosťami.

Pochvaľuje si spoluprácu s občianskymi hliadkami na sídlisku Železníky. Niekoľko mesiacov pôsobenia prinieslo výsledky. „Vďaka občianskemu združeniu My komunita je kriminalita skutočne menšia. Chceme s nimi podpísať memorandum, predložím to aj na júnové zasadnutie miestneho zastupiteľstva,“ mieni Súkeníková.

A čo by podľa nej pomohlo k zlepšeniu situácie? „Rešpekt a tvrdá ruka,“ povedala starostka s tým, že by uvítala aj možnosť alternatívy – ak niekto kvôli sociálnej situácii nemôže zaplatiť pokutu, mal by si ju odpracovať.

Úrad splnomocnenca: Samosprávy môžu predkladať výzvy

Na naše otázky týkajúce sa situácie reagoval aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. „Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity nie je represívnym orgánom ani nedisponuje žiadnymi poriadkovými zložkami či kompetenciami, ktoré by riešili nelegálne osady v oblasti prevencie ich vzniku, respektíve v zmysle ich zániku. Táto oblasť je v plnej kompetencii samospráv,“ uvádza sa v odpovedi, ktorú poskytla riaditeľka mediálneho odboru úradu Miriam Žiaková.

V stanovisku ďalej píše, že Úrad splnomocnenca v rámci svojich kompetencií vyhlasuje výzvy na pomoc pri riešení bytovej otázky vo vylúčených komunitách (financovaných z eurofondov). „Tam majú obce možnosť predkladať svoje projekty na výstavbu alebo rekonštrukciu bývania pre nízkopríjmové skupiny,“ upresnila Žiaková.

Druhým orgánom, ktorý má v kompetencii otázku pomoci pri budovaní nájomných bytov, je Ministerstvo dopravy SR. „Samozrejme, chápeme náročnosť témy, ale úrad splnomocnenca nemá nástroje na vyriešenie všetkých problémov týkajúcich sa marginalizovaných rómskych komunít,“ uzavrela Žiaková.